Turistické chodníky sa už hmýria prázdninujúcimi deťmi i dovolenkármi.
Niektoré trasy poznáme naspamäť, na iných sledujeme značky. Zväčša si ich lepšie všimneme v dvoch prípadoch: keď je značenie čerstvé a rozumne namaľované, tak si povieme: „Dobrá robota." A keď sú značky ošúchané alebo v rozpakoch, stojíme na križovatke bez značiek, tak šomreme. História značenia u nás je stará, prvý chodník viedol z Banskej Štiavnice k štôlni Gedeon, vlani na jeseň sme ho v Rádiovíkende prešli (pozri reportáž z 27.9.2014). Prečo však prvý značený chodník vznikol tam a nie v našich veľhorách, vo Vysokých Tatrách? Odpovedá predsedníčka Sekcie značenia Klubu slovenských turistov Eva Škutová:
Turistické značky nerastú na stromoch ako jablká - 1. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Klub slovenských turistov má vyškolených približne 600 až 700 značkárov. No v skutočnosti sa ich v teréne pohybuje asi 350.
Keď najbližšie budete sledovať turistickú značku, možno po dnešnom Rádiovíkende budete za ňou vidieť viac logiky i práce. Navyše chodník, to nie sú len samotné značky, ale aj smerovníky a ďalšie pomôcky, ktoré nám pomáhajú pri orientácii. Ani farba tej-ktorej značky nie je náhodná. Jednotlivé farby nám prezrádzajú, aký dôležitý je chodník. Vysvetľuje predsedníčka Sekcie značenia Klubu slovenských turistov Eva Škutová.
Turistické značky nerastú na stromoch ako jablká - 2. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Podľa metodiky Klubu slovenských turistov značkári obnovujú značenie raz za tri roky. Nielen preto, že samotné značky za ten čas vyblednú. Za tri roky sa môže zmeniť terén, treba skontrolovať aj smerovníky, ktoré ničia nielen zmeny počasia, ale aj vandali. Takže minimálne raz za tri roky musí trasu značkár prejsť s tým, že značenie obnoví a opraví. To je ideál. Z túr vieme, že nie vždy ideál funguje v praxi; aj preto, že (ako pripomína Eva Škutová) v niektorých regiónoch je značkárov málo.
Galéria
