Na Rádiovíkendovú prechádzku nás tento raz zoberie ochranca prírody a filmár Erik Baláž. Človek, ktorý vie s obrovským zanietením rozprávať o nepatrných živočíchoch, aj o veľkých medveďoch; o starých stromoch, aj o vode. A práve voda nás vytiahla nad obec, kde Erik prežil celé detstvo i čas dospievania: nad Liptovskú Kokavu.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Erika Baláža poznajú milovníci prírody ako bojovníka za zachovanie bezzásahových zón v Tichej a Kôprovej doline. A tiež ako scenáristu a filmára; - aktuálne so spolupracovníkmi dokončuje tretiu časť Karpatskej trilógie, zatiaľ sú hotové dva filmy „Život v oblakoch" a „Nesmrteľný les". S Erikom Balážom sme sa vybrali nad Liptovskú Kokavu, kde pramení potok Dovalovec. Nejde o prameň, ktorý by tryskal zo skaly; Dovalovec pramení pozvoľne z močariny-rašeliniska. Naoko nehostinné územie; kto by sa tam mohol cítiť dobre?
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Texty k fotografiám Sylvie Hoffmannovej
Snímka 1 - S Erikom Balážom na konci zimy v močarine/rašelinisku nad Liptovskou Kokavou, kde pramení potok Dovalovec.
Snímka 2 - V kopčekoch machu a trávy vidíme plody kľukvy močiarnej.
Snímka 3 - Plody kľukvy močiarnej. Nepomýľte si ju s brusnicou.
Snímka 4 - Mach na kopčekoch v močarisku je plný vody.
Snímka 5 - Na prelome zimy a jari je vody v močarisku tak veľa, že vidno, ako na povrchu odteká.
Snímka 6 - Do takéhoto terénu potrebujete dobré gumáky. Alebo kvalitné a dokonale naimpregnované vibramy.
Snímka 7 - Močarisko pokrýva veľmi riadky lesík.
Snímka 8 - V prírodnej rezervácii Machy je spodná voda je vysoko. Keď sa strom vyvráti, pod koreňovým koláčom vznikne malé jazierko, ďalšia možnosť, kde sa v teréne udrží voda.