Hrdina, ktorého príbeh si dnes predstavíme, patrí k najstarším obyvateľom Slovenska, no a je zároveň naším najstarším vojnovým veteránom a najstarším žijúcim účastníkom Slovenského národného povstania. Má neuveriteľných 105 rokov a k tomu tri mesiace. Okrúhle jubileum oslavoval ešte v decembri minulého roka. A aj v svojich stopiatich rokoch a troch mesiacoch pôsobí Daniel Lehotský so svojou dlhovekosťou, optimizmom, sviežou mysľou a energiou na rozdávanie naozaj zázračne.
Dnes sa človeku ani nechce veriť, že životný príbeh pána Lehotského sa začal písať len dva roky po skončení prvej svetovej vojny. Ako chlapec mal v sebe zvedavosť, ktorá mu zostala až do dnešných dní. Už od malička túžil byť učiteľom. Okolnosti však jeho snu celkom nepriali. Musel so školou skončiť a pomáhať otcovi na gazdovstve. Napriek tomu, že sa mu nesplnil jeho sen byť učiteľom, mal pre rozhodnutie otca pochopenie. V čase medzi dvoma vojnami to boli ťažké časy. No ako hovorí, tiež pekné. A s nostalgiou si často spomenie na prvú Československú republiku, v ktorej dospeival a vyrastal. Vo veľkej úcte mal prezidenta Masaryka.
Zlom v jeho živote prišiel so vznikom Slovenského štátu a vypuknutím druhej svetovej vojny. Tá sa čoskoro dotkla aj jeho – keď ho po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom poslali ako vojaka v zaisťovacej divízii na východný front. Aj preto, čo videl na východnom fronte, sa ako mladý chlapec zapojil do odboja proti fašizmu a keď vypuklo Slovenské národné povstanie, bol jedným z tých, ktorí nezostali bokom. Od 3. septembra 1944 do 20. septembra 1944 sa ako vojak v pešej jednotke 1. československej armády na Slovenku zúčastnil Slovenského národného povstania v okolí Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku.
Neskôr 8. marca 1945 vstúpil do 1. československého armádneho zboru v Poprade, kde ho pridelili za účtovníka poľných pekární. Zúčastnil sa bojov o Dovalovo, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Vrútky, Strečno, Žilinu až Vsetín na Morave. Po celý čas veril, že všetko dobre dopadne a strašná vojna konečne skončí.
No pekný život nepriešiel celkom ani po vojne, hoci verilli, že nastanú lepšie časy. Tri roky po vojne nastúpil k moci komunistický režim, ktorý sa dotkol aj jeho života. Aj v tých najťažších chvíľach bola pre Daniela oporou jeho manželka, s ktorou spolu prežili celé trištvrtestoročie teda celých 75 rokov. A dodnes na ňu s láskou spomína. Ani dnes sa mu nechce veriť, že prežil viac ako celé jedno storočie. Ako hovorí, aj preňho je vlastne samotný život jedna veľká záhada a nemá žiadny recept na dlhovekosť.
Vypočujte si s nami príbeh o osudoch nášho hrdinu Daniela Lehotského, ktorý má 105 rokov a tri mesiace. Premieta sa v ňom nielen príbeh 20. storočia, no zároveň je to príbeh o odvahe, vytrvalosti a vnútornej sile prekonávať prekážky a tiež optimizme, ktorý človeku pomáha aj v tých najťažších chvíľach.
Hoci má náš dnešný rozprávač pán Daniel Lehotský 105 rokov a tri mesiace, stále žije pomerne spoločensky – naposledy sme sa stretli pred niekoľkými týždňami, keď ho navštívili jeho priatelia od vojnových veteránov spolu s o niečo mladším, jeho storočným súputníkom z povstania, storočným Branislavom Tvarožkom.
No a aby im bolo veselšie, priniesli aj vojenskú cimbalovku. Stretnutie to bolo viac ako zázračné. Ale to vlastne aj tie predchádzajúce – aj to úplne prvé, keď sme pána Lehotského navštívili krátko pred jeho 105. narodeninami.
Osudy Daniela Lehotského
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: Soňa Gyarfašová, Archív Daniela Lehotského
Galéria
