Za slobodou až do Tasmánie alebo o mužovi, ktorý naučil Tasmániu piť dobré víno
Josef Chromý, ktorý v decembri oslávi 95 rokov, je šarmantný hostiteľ – žoviálny, inteligentný, príjemný a napriek všetkému, čo je za ním, skromný. Svojou prácou doslova žije. Trávi v nej doteraz každý deň. Po našom príchode nás čakala priamo v ich vinohradoch ochutnávka tých najlepších vín. Josef nás prijímal spolu so synovcom Petrom Křížom a vnukom Deanom Cockerom, ktorý je uznávaným právnikom aj operným spevákom, a starému otcovi pomáha v jeho práci.
Až postupne začína Josef Chromý hovoriť o príbehu, ktorý sa za ním skrýva. Chlapec, ktorý sa narodil v Novom Veselí a vyrastal v Žďári nad Sázavou, žil v detstve v skromných podmienkach. Ich rodina patrila k najchudobnejším, často chodil bosý. Potom prišla nacistická okupácia, ktorá sa bolestne dotkla všetkých. Aj ich rodiny. V Protektoráte sa popravovalo, rozhlas hlásil denne zoznamy popravených. Aj ľudí, ktorých poznali. Ťažko sa na to spomína.
A potom prišli komunisti. To bol už ako chlapec presvedčený, že v komunistickom raji žiť nebude. „To nebola skutočná sloboda. A ako mladý človek som to videl celkom jasne, nechcel som žiť v neslobode a strachu,“ hovorí... A tak sa cez zamínované hranice strážené samopalčíkmi rozhodli ujsť traja kamaráti. Prešiel z nich jediný. Jedného kamaráta stratili úplne. Nikdy sa nedozvedel, čo sa s ním presne stalo. Jeho druhý kamarát z detstva Bedřich Lysý bol postrelený a skončil na dlhé roky v kriminále. Keď hovoril o tom, ako sa po desaťročiach stretli už ako páni v rokoch, mal Josef v očiach slzy. Z Bedřicha sa stal maliar. A dodnes má v Tasmánii Josef viaceré jeho obrazy, ktoré mu starého kamaráta pripomínajú. A rodina dala urobiť Josefovi aj repliku búdky, v ktorej sa kedysi skrýval. Spolu s mapou pripomínajúcou jeho strastiplnú cestu. Po rokoch ju pre nás rekonštruuje znova.
„Prečo ste odišli práve do Austrálie?“ pýtame sa ho.
„Bola dostatočne ďaleko od komunistov,“ pousmeje sa.
„A prečo práve Tasmánia?“ zisťujeme.
„Bola v tom čase pre mňa málo objavená, záhadná,“ pousmeje sa znova.
Josef si tu našiel manželku Holanďanku Adu, ktorá bola preňho oporou, a spolu začali podnikať. Nenechal sa odradiť ani prvotným neúspechom. Mal dobré nápady, invenciu, poznal tvrdú prácu a vytrvalosť. Vybudoval mäsiarsky koncern Blue Ribbon Meats. No lákala ho aj produkcia vína. Veď Československo, odkiaľ pochádzal, bola vinárska veľmoc. Bola to aspoň malá pripomienka domova. Keď vyklčovali kúsok buša, vznikla jeho prvá vinica. No a rástli ďalej.
„Chladné podmienky Tasmánie sú pre víno výborné,“ dozvedáme sa. A máme možnosť si to skutočne potvrdiť.
Škoda, že jeho úspech už nezažili jeho rodičia. Tí sa za synom vydali na cestu na opačný koniec sveta – až do Tasmánie v roku 1967 už ako starí ľudia. Domov sa mali vracať práve 21. augusta 1968. Zostať či odísť? Stáli pred dilemou, keď sa dozvedeli, čo sa deje v ich rodnej krajine. Starý strom však ťažko presadiť. V Tasmánii mali Jozefa, v Československu štyri ďalšie deti s rodinami. Rozhodli sa vrátiť. Bolo to naposledy, čo videl Josef svojho otca.
„Verili ste, že raz padne režim v Československu?“ pýtame sa ho.
„O tom som nikdy nepochyboval,“ hovorí presvedčene človek, ktorý sa vďaka vlastnej usilovnosti vypracoval na jedného z najvýznamnejších tasmánskych a austrálskych podnikateľov. A jeho víno sa radí k najlepším. To však nie je všetko, Josef Chromý je tiež známy filantrop. Pamätá si, aké ťažké boli jeho začiatky, a dnes takto pomáha on. Jednoducho, vždy sa mu páčili baťovské princípy. Nehovoriac o tom, že bol na Tasmánii roky dušou „československých parties“, ako nám hovorí aj jeho vnuk Dean, ktorý napísal o príbehu starého otca knihu.
Ukazuje nám staré fotografie ľudí, ktorí ušli po vojne alebo nástupe komunistov. Čo príbeh, to román. Vera Kynas, ktorá prežila holokaust, alebo šéf tasmánskej jazzovej sekcie Viktor Zappner. Kus domova dodnes pripomínajú aj názvy jeho vín, ktoré nesú československé mená – Žďár, kde vyrastal, alebo Pepík, ako ho volali rodičia v detstve.
Osudy Josefa Chromého Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
