Osudy ľudí, ktorí prežili 104 a 105 rokov

Všetci traja, ktorí nám dnes rozpovedia svoj životný príbeh, sú stále medzi nami – a na svet prišli pred 104 či dokonca 105 rokmi. Už ich prvé spomienky siahajú vlastne o storočie späť. Narodili sa len krátko po konci prvej svetovej vojny, ktorej dozvuky sa premietli aj do ich života. Svoje detstvo a mladosť prežili ešte počas prvej Československej republiky. No potom prišli v ich živote prvé veľké zmeny – hneď po tom, ako nacistický vodca Adolf Hitler najskôr rozbil v marci 1939 Československo a vznikol samostatný Slovenský štát a Protektorát Čechy a Morava. Bolo to už po tom, čo v septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna a vtedy prišli ešte ťažšie časy. No napriek tomu aj v ťažkých časoch pomáhali prenasledovaným alebo sa zapojili do odboja. Koniec vojny bol pre nich jedným z najsilnejších momentov ich života. O tri roky ich nádeje celkom stroskotali, k moci sa vtedy dostal neslobodný komunistický režim. Napriek všetkému ťažkému si nakoniec viacerí z nich splnili svoje sny – niektorí aj na opačnej strane zemegule.

Najmladšou spomedzi našich dnešných hrdiniek a hrdinov je pani Kveta Fiebigerová, rodená Kloučková, ktorá oslávila v polovici mája úctyhodných 104 rokov. Túto noblesnú a jemnú dámu, ktorá symbolizuje čaro starých čias a prvej Československej republiky, sme navštívili v Bratislave, kde dnes žije. Často ju navštevujú o niekoľko generácií mladší priatelia. Na zdravotnú sestru, ktorá sa pôvodne narodila v českom Ústí nad Orlicí a nový domov našla na Slovensku – veď pôsobila aj v nemocnici na Bezručovej ulici, spomínajú dodnes mnohí. Jej práca bola pre ňu poslaním. To doslova aj v ťažkých časoch protektorátu, keď pomáhala prenasledovaným a neskôr odboju a neskôr aj počas druhej totality, ktorá ju v akcii B vysťahovala a prenasledovala. No počas svojho života sa vybrala aj na druhú stranu zemegule. Ona sama dnes však spomína najmä na svoje detstvo a mladosť.

Ďalší hrdina našej relácie, ktorého si dnes predstavíme, je naším najstarším veteránom z obdobia druhej svetovej vojny – a asi nikto by pri stretnutí s ním neuveril, že bojovník z odboja Daniel Lehotský oslávi koncom tohto roka 22. decembra už úctyhodných 105 rokov. Ako hovorí, chce byť stále oporou aj pre svoju manželku, ktorá oslávila v júli svoju storočnicu a s ktorou prežili spoločne šťastných 75 rokov, teda trištvrte storočia. Dodnes má v sebe žoviálnosť, činorodosť a zvedavosť a živo sa zaujíma aj o súčasné dianie. S úsmevom hovorí, že sám nevie, ako tých takmer 105 rokov rýchlo ubehlo. Jeho príbeh sa začal písať len dva roky po konci prvej svetovej vojny v známej dedinke Hybe spojenej dnes už neodmysliteľne najmä s knihami ako Pacho, hybský zbojník či Tisícročná včela. No a Daniel Lehotský sa vo svojich spomienkach vracia najradšej k časom svojej mladosti.

3. Stopäťročný turista Ján Slávik

Posledný z našich hrdinov veselo hovorí, že nedávno dostal svoju päťku za storočím. Ján Slávik, ktorý v júni tohto roka oslávil okrúhlych 105 rokov, pracoval totiž celý život ako učiteľ. Navštívili sme ho v Prešove, kde sa kedysi začal písať aj jeho životný príbeh. Už od detstva žil v objatí prírody, v ktorej hľadal silu aj neskôr v ťažkých časoch, ktoré prinieslo 20. storočie. A v prírode nachádza silu aj dnes. Ešte stále je členom turistického klubu Boganča a dnes aj naším najstarším turistom. Ako hovorí, niekoľkokrát prešiel celé Slovensko, no absolvoval nedávno tiež jednu netradičnú cestu. Vybral sa po dlhých desaťročiach na všetky miesta, kde kedysi pôsobil ako učiteľ. Dodnes sa mu spájajú s konkrétnymi tvárami jeho žiakov, ktorí mu aj po rokoch písali pozdravy a on ich má starostlivo odložené. A s úctou berie do rúk aj malý zošit, v ktorom prekladá stranu po strane. Aj ten už prezrádza svoje roky.

Viac už v relácii Osudy, ktoré písalo 20. storočie, ktoré pripravili redaktorka Soňa Gyarfašová a zvukový majster Pavol Prelovský. Relácia sa vysiela v nedeľu 5. októbra o 10.05 a potom ešte raz v nedeľu 12. októbra o 22.20.