Osudy k 75.výročiu justičnej vraždy Milady Horákovej
Koncom júna sme si pripomenuli trištvrtestoročie od odsúdenia a justičnej vraždy protinacistickej a protikomunistickej odbojárky Milady Horákovej, ktorej príbeh sa stal symbolom.
Žena, z ktorej komunistický režim urobil zradkyňu a nepriateľku štátu, sa dočkala morálnej rehabilitácie až po jeho páde – po tom, čo prišla nežná revolúcia v roku 1989.
Po 75 rokoch, ktoré odvtedy prešli od týchto udalostí, Vám prinášame symbolicky šesť príbehov z temných päťdesiatych rokov.
Budú to príbehy politických väzňov z 50. rokov a ich najbližších. Demokratov, z ktorých sa väčšina podobne ako Milada Horáková, zapojila aj do protifašistického odboja a komunisti ich neskôr chceli pripraviť o život.
Donedávna ešte žili medzi nami ľudia, ktorí osobne zažili a poznali Miladu Horákovú. Alebo tí, ktorí dostali po nástupe komunistického režimu trest smrti a len zázrakom smrti unikli.
No najlepšie roky života strávili ako nevinní ľudia v komunistických väzeniach. Hovoriť nebudeme len o perzekúciach v tých najťažších 50. rokoch, keď si komunistická strana upevňovala svoju moc a likvidovala ľudí, ktorí jej stáli v ceste – či už svojich skutočných alebo domnelých nepriateľov.
Ale tiež o tom, ako sa títo ľudia alebo ich blízki s touto skutočnosťou vyrovnávali. A pozrieme sa cez ich príbehy aj na to, ako sme sa s touto skutočnosťou vyrovnávali my ako spoločnosť.
Trest smrti podobne ako Milada Horáková dostal ešte v roku 1949 aj politický väzeň Ján Zeman. A potvrdil mu ho aj Najvyšší súd. Trištvrte roka čakal v cele smrti na svoju popravu.
Bojovať proti nastupujúcemu komunistickému režimu sa snažili po jeho nástupe mnohí. Verili, že sa ešte predsa môže niečo zmeniť. Jedným z nich bol aj Jaroslav Fabok, ktorý sa zapojil už počas vojny do protifašistického odboja. V opozícii bol už od začiatku aj proti komunizmu. Ako tajomník Demokratickej strany dobrodružne ušiel do slobodného sveta a vrátil sa späť s falošnou legitimáciou, aby pomohol odboju proti režimu. Na súde padli viaceré rozsudky smrti - preňho aj jeho kamarátov z odboja.
V roku 1949 padli tri rozsudky smrti aj na Štátnom súde v Bratislave, v procese Tvarožek a spol. Jeden pre hlavného obvineného Živodara Tvarožka, ďalší pre Dušana Slávika a posledný pre ženu Margitu Boháčkovú, ktorá sa zapojila rovnako už predtým do povstania a mala v čase súdneho procesu dvojmesačného syna. Tresty nakoniec boli zmenené na doživotie. Posledným žijúcim odsúdeným z tohto procesu je dnes 99-ročný väzeň nacistov aj komunistov Branislav Tvarožek.
Nielen tí, ktorých komunisti zavraždili alebo uväznili na dlhé roky, ale aj ich najbližší si niesli tieň tohto odsúdenia počas celého ďalšieho života. Nie trest smrti, ale doživotie za velezradu dostal talentovaný konštruktér a otec troch malých detí Ervín Šesták. O tom, aký bol však pohľad z druhej strany mreží hovorila v archívnom rozhovore jeho manželka. Pani Anna Šestáková
V nadväznosti na prípad Horáková boli ako jedna z jej skupín vyšetrovaní aj mladí ľudia, ktorí pôsobili v odbojovej skupine Barrandov. Mnohí z nich sa zapojili do odboja už počas druhej svetovej vojny. No neskôr si prešli za svoju činnosť ťažkými komunistickými väzeniami.
Bývalý politický väzeň Jiří Málek, ktorý v tejto skupine pôsobil, bol pre režim nepriateľom a uväznili ho hneď dvakrát - v 50. a neskôr aj v 60.rokoch. No a po nežnej revolúcii sa stal vyšetrovateľom komunistických zločinov. A vyšetroval aj šéfa ostrahy na Jáchymovsku Oldřicha Hromádka.
Osudy k 75.výročiu justičnej vraždy Milady Horákovej Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: Rodinné archívy zhora zľava doprava – Ján Zeman, manželia Ervín a Jana Šestákovci, zdola zľava doprava – Jaroslav Fabok, Branislav Tvarožek, Jiří Málek
