Osudy politických väzňov z posledného transportu pred koncom vojny
Poznáte príbeh posledného transportu politických väzňov, ktorí vypravili nacisti pred koncom vojny zo Slovenska? Dlhé roky zostával zabudnutý. Napriek tomu, že v ňom boli mnohé významné osobnosti demokratického odboja.
Dostali sa sem majiteľ bratislavského kníhkupectva Justícia Oldřich Seiler, akademický maliar Ľudovít Varga, myjavskí hostinskí, manželia Alžbeta a Pavol Sadloňovci, reformovaný kňaz a medzivojnový poslanec Štefan Stunda, národohospodári Ján Orságh a Július Vagač, ktorý spolupracoval priamo s Imrichom Karvašom, študenti Jozefa Tomeček či Radko Klimeš.
Alebo dôstojník, učiteľa a československý reprezentant v atletike a vrhu guľou Valér Kubáni, ktorý bol strýkom nášho dnešného rozprávača.
Všetci títo ľudia boli počas druhej svetovej vojny v odboji proti fašizmu - a veľká časť z nich už pred rozbitím Československa
Všetci títo ľudia boli väzňami posledného transportu politických väzňov zo Slovenska.
No ich činnosť sa nakoniec prezradila a oni skončili za svoje odbojové aktivity vo väzení - ako politickí väzni Slovenského štátu.
Šesť týždňov pred oslobodením Slovenska však všetkých týchto ľudí vydala slovenská vláda priamo do rúk nemeckému gestapu, ktorý vypravilo krátko pred oslobodením päť transportov. Dva trenčianske, jeden nitriansky a dva transporty odišli z Bratislavy.
Posledný transport vypravili práve z Bratislavy - v noci z 31.marca na 1.apríla 1945, v čase, keď už utekala celá vláda na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Bolo to len tri dni pred oslobodením Bratislavy. V transporte bolo 120 politických väzňov, veľká časť ľudí, ktorá sa zapojila do demokratického odboja.
Necelý mesiac pred koncom druhej svetovej vojny skončili všetci títo ľudia v nacistickom vyhladzovacom tábore Mauthausen. Bol to vtedy posledný deň ich života – nacisti ich okamžite poslali do plynovej komory.
Strýko nášho dnešného rozprávača Valér Kubáni, veriaci evanjelik, mal počas cesty pri sebe jedinú vec, svoju Bibliu. Až keď ju po vojne doniesol rodine jeden z väzňov Mauthausenu, ktorý ju našiel v plynovej komore, uverili, že sa ho nikdy nedočkajú.
Hoci vdovy po zavraždených a pozostalí písali listy na všetky štátne inštitúcie - s prosbou, aby štát zriadil po vojne aspoň malý pamätník, ktorý by ich pripomínal, na zavraždených demokratických odbojárov sa veľmi rýchlo zabudlo.
Narozdiel od prvého bratislavského transportu, v ktorom bolo veľa významných komunistických činiteľov - a jeho väzni sa dočkali pamätníka hneď po fronte.
Na druhý bratislavský transport, ktorý bol posledným transportom politických väzňov sa po vojne zabudlo.
Nebolo to vlastne celkom pohodlné týchto ľudí pripomínať.
Udavači, ktorí ich dostali do transportov, prehodili kabáty a stali sa z nich komunisti (jeden z nich, ktorý zradil gestapu ôsmich typografov na čele s Antonom Kadnárom - tí vydávali ilegálne noviny, - sa stal napríklad po februárovom prevrate šéfom tlačiarne Rudého práva)
"Ale keby tí chlapi boli aj prežili, skončia určite v Jáchymove alebo ešte horšie," je presvedčený pán Ľudovít Sabadoš.
Keď sa ho spýtame prečo, neváha. "Mali svoj postoj, svoje presvedčenie a to človeku tak ľahko nevezmete."
Po desaťročiach našiel v rodinnej pozostalosti vetchý lístok papiera - petíciu, ktorú písali vdovy po zavraždených na všemožné štátne orgány. A žiadali o zriadenie malého pamätníka, kde by sa mohli pristaviť, pospomínať.
Nikdy sa to nestalo.
Na dlhé desaťročia spomienka na týchto ľudí zomrela spolu s väzňami.
On sám si v mysli vedel vybaviť ešte mená vdov, ktoré sa u nich schádzali. "Nikto a nič by nemalo byť zabudnuté," hovorí.
A tak sa na prahu osemdesiatky rozhodol vrátiť osudy týchto ľudí do našej pamäti. Vybral sa do archívov na Slovensku aj v zahraničí a niekoľkokrát do Mauthausenu...
Dal si za cieľ, že zrekonštruuje osud každého väzňa z posledného transportu... Hoci sa to ukázalo ako nadľudská úloha, po posledných stopách pátra dodnes.
Za vlastné úspory vydal v malom náklade knižku, ktorá má osudy týchto ľudí pripomínať...
No píše aj o konkrétnych menách udavačov a tých, ktorí stoja za tragédiou týchto ľudí...
"Beriem to ako dlh svojej rodine, strýkovi Valérovi Kubánimu aj všetkým ľuďom, ktorí zahynuli v plynovej komore," hovorí.
Vypočujte si s nami príbeh, ktorý zachytila Soňa Gyarfašová, o poslednom transporte politických väzňov, ktorý odchádzal zo Slovenska pred koncom vojny. O životoch, ktoré skončili v Mauthausene a po vojne sa ich rodiny sa nedočkali spravodlivosti ani obyčajnej úcty. Je to však tiež príbeh o ideáloch, ktoré človeka vedú do rizika aj príbeh o vyrovnávaní sa s našou minulosťou.
Osudy politických väzňov z posledného transportu pred koncom vojny
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: Archív Ladislava Sabadoša
Foto1 – Pán Ladislav Sabadoš so strýkom Valérom Kubánim a jeho manželkou Alžbetou
Foto2 – Pán Ladislav Sabadoš dnes
Foto3 – Biblia, ktorá prežila v plynovej komore
Foto4 – Ďalší väzni z posledného transportu politických väzňov
Foto5 – Zoznamy politických väzňov z posledného transportu pred koncom vojny
Galéria
