Dnes 92-ročný protifašistický bojovník Vladimír Strmeň sa ako mladý chlapec zúčastnil SNP.
V ostatných mesiacoch, počas koronakrízy, sa po vzore britského vojnového veterána Toma Moora rozhodol pomôcť - na harmonike hral pesničky z povstania a vyzbieral peniaze pre zdravotníkov v prvej línii.
Osudy Vladimíra Strmeňa
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Osudy Vladimíra Strmeňa
Hrdina, ktorý bojoval v povstaní, dnes bojuje a pomáha so svojou harmonikou.
Celý svet pred časom obleteli fotografie a správy o 100-ročnom britskom veteránovi Tomovi Moorovi, ktorý sa počas koronakrízy prechádzal s oporou v svojej záhrade, aby vybral peniaze pre zdravotníkov v prvej línii.
Málokto však vie o našom, len o niečom mladšom vojnovom hrdinovi zo Slovenska, ktorý sa rozhodol rovnako a vyzbieral vtedy pomoc pre tých, ktorí ju najviac potrebujú - zdravotníkov v prvej línii.
No a týmto hrdinom je jeden z bojovníkov Slovenského národného povstania - pán Vladimír Strmeň so svojim neodmysliteľným akordeónom.
Ukazuje nám svoju milovanú harmoniku, ktorá ho sprevádzala životom.
Hrával na nej aj v školách, kde hovorieva mladým ľuďom o povstaní a v posledných rokoch aj v domovoch dôchodcov. "Aby tí deduškovia a babičky nemysleli len na krematórium, ale mali trošku radosť," hovorí veselo.
A keď prišla na jar situácia s koronou, ktorá prerušila ľudské vzťahy, rozhodol sa aj on pomôcť.
"Po veľkom vzore Toma Moora, ktorý vyzbieral na pomoc zdravotníkom, lekárom a sestrám krásnu čiastku, som sa aj ja rozhodol niečo robiť. Môj zdravotný stav mi už nedovoľuje chodiť po záhrade, no rozhodol som sa, že budem robiť to, čo viem najlepšie. A tak som sa rozhodol hrať," hovorí nám veselo.
Na svojej harmonike hral aj vtedy známe šlágre, ale aj neznáme piesne. Boli to tie z povstania.
Práve on ich ako jeden z bojovníkov povstania zaznamenával a práve vďaka nemu prežili.
V tónoch a slovách hovoria o tom, čo bolo aj preňho kľúčovou kapitolou jeho života.
Jeho do povstania priviedol nesúhlas s nespravodlivosťou. V tom čase bol talentovaný chlapec jedným z najmladších členov vojenskej kapely, krátko pred vypuknutím povstania oslávil 16.narodeniny. Hoci ho poslali domov, on sa dobrovoľne prihlásil k partizánom.
"Škoda, že ste nežili v tej dobe. Mladí ľudia sa dobrovoľne hlásili do povstania, pre nás to bolo cťou zúčastniť sa," hovorí aj po rokoch presvedčene.
Hoci boli pripravení obetovať sa za myšlienku, ktorej verili, v bojoch na fronte prežili mladí chlapci krst ohňom. A najťažšie bolo, keď padli ich prví kamaráti.
"Začalo umieranie. Nevedeli sme ráno, či sa dožijeme večera. Večer zasa, či sa dožijeme rána," spomína.
Vždy, keď mu bolo najťažsie, spomenul si na ideály, s ktorými išli do povstania a priateľstvá, ktoré ich držali.
"Bola to solidarita a zodpovednosť za kamarátov. A skladali sme prísahu na svoju česť. Povstalecká prísaha, to bola veľmi vážna vec," spomínal.
Mnohé z toho, čo prežili, sa dostalo aj do povstaleckých piesní. A práve tu si ich môžete vypočuť.
Hoci po rokoch sú aj spomienky na povstanie bolestivé. Vtedy keď sa im nacisti chceli pomstiť, mu totiž zapálili jeho rodný dom a do ohrozenia života prišla aj jeho mama.
So šťastím prežili vojnu a aj dnes hovorí o tom, čo ich vtedy držalo. Bola to viera v dobré konce a nádej.
"Nádej, že príde niečo lepšie," hovorí.
Vypočujte si s nami rozprávanie o životných cestách Vladimíra Strmeňa, ktorý na konci augusta oslavuje 92 rokov. Hoci stratil mnohých drahých - nielen najlepších priateľov v povstaní, ale aj manželku a obe deti, dodnes je optimistom.
"Možno aj vďaka mojej osudovej láske k hudbe," dodáva.
Foto 1: Na snímke veterán SNP Vladimír Strmeň a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár (vpravo) počas pietneho aktu v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici 23. januára 2020.
Foto 2: Vladimír Strmeň zahral na harmonike v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici.
Galéria
