Osudy Alexandra Bachnára k jeho storočnici.
Príbeh
pána učiteľa z nováckeho zberného tábora. Hrdina našich najbližších
Osudov Alexander Bachnár oslavuje v pondelok krásnych sto rokov. K
nádhernému jubileu mu ako najstaršiemu žijúcemu bojovníkovi zo
Slovenského národného povstania vo štvrtok gratulovala aj slovenská
prezidentka.My si preto v Osudoch v nedeľu 28.júla, len deň pred jeho
narodeninami, pripomenieme jeho životný príbeh.
Náš rozprávač a hrdina túžil už od detských čias učiť. Svoj sen si však splnil až oveľa neskôr - po všetkých perzekúciach Slovenského štátu, ktoré zažil pre svoj židovský pôvod, až v nováckom zbernom tábore. Ten bol medzizastávkou na ceste do koncentračných táborov a v roku 1942 tam skončila už väčšina z jeho súrodencov.
Ako mladý učiteľ sa snažil odpútať pozornosť väznených detí od smutnej vojnovej a táborovej reality a ukázať im iný svet, svet umenia a hudby. Pomohli mu v tom najmä starý gramofón a gramofónové platne.„Napríklad keď som vysvetľoval deťom Napoleonov pochod na Rusko v roku 1812, tak som mal gramofónovú platňu Čajkovského Suitu 1812. Tam je veľmi názorne zvýraznený najprv slabý náznak marseillaisy, ktorá silnie až po príchod Napoleona do Moskvy, kde už je podfarbená cárskou hymnou, postupne zaniká a mohutne znie cárska hymna, akože Rusko zvíťazilo a vyhnalo Napoleona," spomínal pán Bachnár.
Popri
učení sa však zapojil aj do tajného táborového odboja a po vypuknutí
povstania odišiel do boja proti nacizmu. Dnes je zároveň posledným
žijúcim veliteľom židovskej partizánskej jednotky.Pánovi
učiteľovi písali neskôr deti z tábora zo slobodného sveta do povstania
poľnou poštou listy. „Písali mi, že by rady sedeli v našej triede a
počúvali moje výklady. A to je niečo, čo sa ma dodnes dotýka. Tie deti
by sa boli vrátili zo slobodného sveta do ostnatým drôtom obohnaného
tábora, odkiaľ smerovali ich príbuzní na smrť. Oni netušili, čo je
sloboda," spomínal.
Po vojne sa s nimi už nikdy nestretol. Väčšinu jeho
triedy vyvraždili nacisti pred koncom vojny pri Kremničke.„Keď
som sa po vojne vybral do tábora na tretie oddelenie, našiel som tam
rozhádzané dokumenty, niekoľko fotografií a porozbíjané platne. Je to
naozaj veľká náhoda, že zostala iba jediná - ária Traviaty."
Po
vojne zostali z celej dvanásťčlennej rodiny len traja - on, otec a
sestra Ela, ktorá prežila koncentračný tábor. Krátko po vojne prežila
ich rodina aj topoľčiansky pogrom. Dotkli sa ho 50.roky aj rok 1968
K svojej láske - učeniu - sa po vojne a po tom, čo sa stalo s jeho prvou triedou, už nikdy nevrátil. Zostala mu však láska k vážnej hudbe. Presvedčila sa o tom aj naša redaktorka Soňa Gyarfašová - Alexander Bachnár organizoval v domove Ohel David pre seniorov, ktorí prežili holokaust, každú sobotu koncerty vážnej hudby. A dodnes má obrovskú diskografiu tejto hudby, ktorú rád počúbeh pána Bachnára sme pripravili tiež do televízneho cyklu Osudy ku koncu vojny, ktorý sme vysielali pri 70. výročí konca druhej svetovej vojny, v roku 2015 na Dvojke. Celý príbeh pána Bachnára v širšej rozhlasovej podobe, aktualizovaný k jeho krásnej storočnici aj jeho pohľad za minulým storočím zaznel v Rádiu Slovensko.
Galéria
