Kňazi z Veže smrti
Dvaja dobrí priatelia, dvaja obľúbení kňazi. V päťdesiatych rokoch si po vykonštruovanom obvinení obaja z nich prešli tými najťažšími väzeniami - Vežou smrti, takzvaným likvidačným táborom, kde režim posielal politických väzňov nad desať rokov zomierať, ale aj ťažkým leopoldovským väzením.
„Tam bolo absolútne ticho, hrobové ticho. Stráž chodila v papučkách, občas začali divoko vlčiaci štekať, hrať prenikavá hudba. Vtedy sme si hovorili, že bol akiste niekto na nejakom lepšom výsluchu. Strava, ozaj iba toľko, že ste žili. Lampa svietila celú noc a potom začalo nočné budenie. Koľkokrát ma udrel, kým sa vyzúril, to si nepamätám. Stále som si pamätal aj kalendár, ale počas vyšetrovania som v ňom stratil deň či dva. A sa pamätám, že zrazu som mal pred sebou taký obraz, že kráčam palmovými alejami v rozprávkovej ríši. Tak mi dali vypiť kávu a ako bola tá káva, potom som bez jedného slovíčka zápisnicu podpísal o svojom velezradnom úmysle. A tak to potom vyšlo na rozsudok 21 rokov," spomínal na vyšetrovacie praktiky 50. rokov v lepoldovskej vyšetrovni Štátnej bezpečnosti 92-ročný Justín Beňuška.
Jeho príbeh zaznamenala Soňa Gyarfašová. Spolu s ďalším pamätníkom Karolom Hýroššom - jeho dobrým priateľom, ktorý bol svedkom toho, ako režim v Leopoldove umučil kňaza Metoda Trčku. Len preto, že v čase Vianoc spieval koledy.
Justín Beňuška i Karol Hýrošš boli v čase nášho rozhovoru poslednými pamätníkmi, ktorí zároveň prežili obávanú jáchymovskú Vežu smrti, kde sa drvil urán zo všetkých pracovísk a väzni tu pracovali bez akýchkoľvek ochranných pomôcok a vdychovali všetok rádioaktívny prach. „Tú prašnosť ste videli najlepšie v zime, behom niekoľkých minút celá tá krásna beloba snehu ošedivela," spomínal Justín Beňuška.
Dnes už nežije ani jeden z nich, no ich príbehy sa zachovali aj v našich Osudoch.
Osudy Karola Hýrošša a Justína Beňušku Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Fotografia č. 1 - Karol Hýrošš
Fotografia č. 2 - Justín Beňuška
Galéria
