Príbeh pána učiteľa z nováckeho zberného tábora
Náš dnešný hrdina Alexander Bachnár túžil už od detských čias učiť. Svoj sen si však splnil až oveľa neskôr - po všetkých perzekúciach Slovenského štátu, ktoré zažil pre svoj židovský pôvod, až v nováckom zbernom tábore. Ten bol medzizastávkou na ceste do koncentračných táborov a v roku 1942 tam skončila už väčšina z jeho súrodencov.
Ako mladý učiteľ sa snažil odpútať pozornosť väznených detí od smutnej vojnovej a táborovej reality a ukázať im iný svet, svet umenia a hudby. Pomohli mu v tom najmä starý gramofón a gramofónové platne.
„Napríklad keď som vysvetľoval deťom Napoleonov pochod na Rusko v roku 1812, tak som mal gramofónovú platňu Čajkovského Suitu 1812. Tam je veľmi názorne zvýraznený najprv slabý náznak marseillaisy, ktorá silnie až po príchod Napoleona do Moskvy, kde už je podfarbená cárskou hymnou, postupne zaniká a mohutne znie cárska hymna, akože Rusko zvíťazilo a vyhnalo Napoleona," spomínal pán Bachnár.
Popri učení sa však zapojil aj do tajného táborového odboja a po vypuknutí povstania odišiel do boja proti nacizmu. Dnes je zároveň posledným žijúcim veliteľom židovskej partizánskej jednotky.
Pánovi učiteľovi písali neskôr deti z tábora zo slobodného sveta do povstania poľnou poštou listy. „Písali mi, že by rady sedeli v našej triede a počúvali moje výklady. A to je niečo, čo sa ma dodnes dotýka. Tie deti by sa boli vrátili zo slobodného sveta do ostnatým drôtom obohnaného tábora, odkiaľ smerovali ich príbuzní na smrť. Oni netušili, čo je sloboda," spomínal. Po vojne sa s nimi už nikdy nestretol. Väčšinu jeho triedy vyvraždili nacisti pred koncom vojny pri Kremničke.
„Keď som sa po vojne vybral do tábora na tretie oddelenie, našiel som tam rozhádzané dokumenty, niekoľko fotografií a porozbíjané platne. Je to naozaj veľká náhoda, že zostala iba jediná - ária Traviaty."
Po vojne zostali z desaťčlennej rodiny len traja - on, otec a sestra Ela, ktorá prežila koncentračný tábor. Krátko po vojne prežila ich rodina aj topoľčiansky pogrom.
K svojej láske - učeniu - sa po vojne a po tom, čo sa stalo s jeho prvou triedou, už nikdy nevrátil. Zostala mu však láska k vážnej hudbe. Presvedčila sa o tom aj naša redaktorka Soňa Gyarfašová - Alexander Bachnár organizuje pre seniorov, ktorí prežili holokaust, každú sobotu koncerty vážnej hudby. Vypočujte si s nami jeho príbeh v našich Osudoch.
Osudy Alexandra Bachnára
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
