K protinožcom cestoval 40 rokov - cez uránové bane
Ľudské sny niekedy dokážu byť také silné, že prekonajú akúkoľvek životnú prekážku. Aj hrdina nášho dnešného príbehu Ján Rückschloss sníval už v mladosti o tom, že sa raz pozrie do Austrálie. Obdivoval tamojšiu faunu i flóru, ktorú túžil vidieť na vlastné oči. Jeho cesta na kontinent protinožcov však nakoniec trvala viac ako štyridsať rokov a viedla malou okľukou - po jeho nevydarenom úteku za hranice v ťažkých 50. rokoch aj cez jáchymovské uránové bane.
Ešte predtým, než sa stal politickým väzňom komunistického režimu, spoznal strategicky dôležité miesta, kde sa ťažila v čase studenej vojny žiadaná rádioaktívna smolka pre Sovietsky zväz dôverne aj z druhej strany - istý čas v nich pracoval aj ako civilný zamestnanec - baník.
V čase, keď sa v baniach zaúčal ako civil, spoznal na sústredení v Lánoch aj komunistického prezidenta Klementa Gottwalda, ktorý si ho vyhliadol a objal ho okolo ramien. Vtedy ani jeden z nich nemohol tušiť, že skalný komunista objíma budúceho nepriateľa štátu.
Konfrontácia s krutou realitou a prvé stretnutie s politickými väzňami však bola preňho obrovským šokom, ovplyvnila aj pohľad mladého Jána na okolité dianie a pomohla mu vyformovať jeho názory. Postupne si skladal mozaiku príbehov politických väzňov. Stretol medzi nimi aj synovca komunistického politika Viliama Širokého Ota, na ktorého vlastný strýko radšej zabudol.
Citlivý Ján sa snažil politickým väzňom vo všetkom pomáhať. Aj napriek riziku, ktoré mu hrozilo. A oni mu radili: „Jano, uteč, keby som bol na tvojom mieste, neváham ani minútu."
Po nevydarenom úteku cez východné Nemecko, ťažkom vyšetrovaní 50. rokov a súde v Karlových Varoch ho poslali na láger Svätopluk do Horného Slavkova. Zhodou okolností medzi politických väzňov, ktorých dobre poznal. Medzi tých istých, ktorým kedysi pomáhal ako civil. A tu sa začal jeho vlastný príbeh politického väzňa z 50. rokov.
„Keď ma tam videli takého zúboženého medzi nimi, všetci do jedného strašne plakali," spomínal Ján Rückschloss, ktorý sa stal v nasledujúcich rokoch pre komunistický režim personou non grata. Kedy a ako sa mu teda splnila túžba o vysnívanej Austrálii? Aj o tom s ním v Osudoch, ktoré písalo 20. storočie, hovorila redaktorka Soňa Gyarfašová. Ich rozhovor vznikal časozbernou metódou.
Fotografie: Soňa Gyarfašová, Nenápadní hrdinovia, archív Jána Rückschloss
Osudy Jána Rückschlossa
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
