Dnešnú poviedku napísala umelá inteligencia na základe desiatich slov od nášho poslucháča Jakuba Smieška. Boli to tieto: zdržať, ústav, varenie, popri, slabú, granátové, križovatka, neposielaj, a, Poprad. Poviedku Kurz varenia číta Přemysl Boublík.
Kurz varenia Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jakub Smiešok, 10 slov: Zdržať, ústav, varenie, popri, slabú, granátové, križovatka, neposielaj, a, Poprad
Kurz varenia
Stál som na začiatku kurzu varenia a pozeral sa na ľudí, ktorí sa okolo mňa zoskupili. Bolo to ako na nejakej sociálnej križovatke. Boli tu študenti, manažéri, aj pani na dôchodku. Prišli sme sa naučiť variť, ale netušil som, že to bude oveľa viac než len o jedle.
Popri úvodných inštrukciách som si všimol muža, ktorý sa trochu triasol. Priznal sa, že varí len zriedkavo, so slabou sebadôverou. Vedľa neho stála mladá žena z Popradu a hneď sa začali baviť o tradičných jedlách z ich regiónu. Pomaly a nesmelo sme sa púšťali do príprav, no kuchynská atmosféra nás zblížila.
Moment, keď sme všetci pochopili, že nás niečo skutočne spája, prišiel popri práci s granátovým jablkom. Lektorka nás učila správne ho rozrezať a my sme sústredene vyberali lahodné jadierka. Rozprávali sme sa o tom, prečo sme tu. Pre niekoho bol kurz únikom z monotónneho života, pre iného spôsob, ako sa priblížiť k rodine alebo nájsť niečo nové.
Jeden pán, zamestnanec technického ústavu, to nakoniec vyjadril najlepšie: „Varenie je spôsob, ako nájsť istotu. Keď si sadáme k jedlu, každý vie, že patrí k niečomu väčšiemu.“ Tá jednoduchá veta sa dotkla nás všetkých. Uvedomili sme si, že kuchyňa je miesto, kde človek nemusí byť dokonalý, ale môže byť spolu s ostatnými.
Na záver sme si pripili na spoločnú prácu a dokonca sme sa ani nevedeli zdržať ľahkej eufórie. Ako povedal jeden z účastníkov lektorke: „A prosím, neposielaj ma preč, lebo už teraz viem, že sem chcem prísť znova.“
