Estónsko sa stalo druhou európskou krajinou, ktorá naklonovala koňa. Podrobnosti má Rado Tomeš:
EUROSKOP 18.04.2026
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prvé estónske klonované žriebätko sa narodilo minulú v sobotu 11. apríla v stajni v obci Luunje na východe krajiny. Na svet mu pomáhali vedci z Estónskej univerzity prírodných vied. Mláďa je genetickou kópiou bývalého športového žrebca Wodan M a bolo pomenované Wodan M Alpha. Otec bol úspešným závodným koňom a ako plemenný žrebec splodil mnoho kvalitných potomkov. Naklonovali ho, aby zachovali genetiku špičkového jedinca. Ešte dôležitejšie ale je, že zvládnutá klonovacia technológia môže pomôcť aj pri ochrane ohrozených plemien koní. Estónsko sa tak pridalo k Taliansku, kde sa už podarilo úspešne odchovať klonované žriebä.
Grécko určilo 19 pamiatok, ktoré akútne potrebujú ochranu pred prírodnými hrozbami. Medzi preverovanými miestami sú napríklad Olympia, ktorú pravidelne ohrozujú lesné požiare, antické divadlo v Delfách, kde hrozia zosuvy skál, či svätyňa v Dione, sužovaná záplavami. Grécko už skrátilo návštevné hodiny na svojej najnavštevovanejšej archeologickej pamiatke, aténskej Akropole, aby návštevníkov ochránilo pred vlnami horúčav. Stále častejšie prírodné extrémy si však podľa gréckeho ministerstva kultúry žiada rozsiahlejšie opatrenia.
Podľa fínskeho úradu pre radiačnú a jadrovú bezpečnosť sa netreba vyhýbať lesným hubám pre obavy z pretrvávajúcej rádioaktivity po jadrovej katastrofe v Černobyle. Úroveň radiácie je minimálna. Zistenia sú založené na 875 vzorkách zahŕňajúcich 60 druhov húb, ktoré odobrali minulý rok. Merania ukázali, že koncentrácie rádioaktívneho cézia v hubách klesli podľa očakávaní. Odporúčaný limit bezpečnosti potravín v prirodzene rastúcich hubách prekročilo menej ako desať percent vzoriek. Podľa stanoviska jadrového úradu ľudia by museli zjesť 12 kilogramov takýchto húb, aby sa človek vystavil dávke porovnateľnej s prirodzeným žiarením počas letu z Helsínk do New Yorku.
