Do Francúzska sa vrátil titul „najväčšia torta na svete“. Je jahodová a na jej ochutnávku pozýva Rado Tomeš:
EUROSKOP
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Cukráreň neďaleko Paríža prekonala svetový rekord, keď upiekla jahodovú tortu dlhú 121 metrov a 80 centimetrov. Majstri cukrári na ňu spotrebovali na približne 350 kíl čerstvých jahôd, 150 kíl cukru, 415 žĺtkového krému a asi 4000 vajec. Čo je najdôležitejšie, týmto rekordom, ktorý potvrdil aj komisár Guinessovej knihy rekordov, Francúzsko získalo späť svetové prvenstvo, o ktoré ho pripravilo v roku 2019 Taliansko. Víťazná jahodová torta vznikla z iniciatívy známej cukrárne v mestečku Argenteuil neďaleko Paríža. Pripravovali ju týždeň a tímu cukrárov pomáhali dve desiatky ďalších cukrární. Drina sa vyplatila, torta vážila viac ako 1 celá dve desatiny tony. Podľa pravidiel Guinessovej knihy rekordov musí byť víťazný koláč upečený podľa tradičného receptu, mať minimálne osem centimetrov na šírku aj na výšku a musí byť vyrobený v kuse.
Múzeá v Juhomoravskom kraji sa spojili do unikátneho projektu, ktorým chcú prezentovať archeologické nálezy moderným spôsobom. Celý projekt by mal byť dôkazom, že história môže byť atraktávna, inšpiratívna a napínavá. K dispozícii budú aj haptické, čiže dotykové modely a architektonické stvárnenia, ktoré nám umožnia vnímať históriu doslova na vlastnej koži. Ako prvé začali tento piatok dve výstavy - jedna na zámku v Mikulove a druhá v Archeoparku v Pavlove. Tamojšia výstava s názvom „Druhý život Venuše“ je podľa autorov výstavy časť punková. Věstonickú venušu predstavujú ako celebritu, ktorá pózuje pred fotostenou času a z paleolitického artefaktu sa stala praveká supermodelka popkultúry. Výstavy potrvajú do konca novembra.
Sociálne siete zaplavili tento týždeň zábery z chorvátskeho pobrežia, kde si spokojne plával žralok veľký, čo je v Chorvátsku neobvyklý živočích. Zábery natočil na mobil rybár v Kvarnerskom zálive v severovýchodnej časti Jadranského mora. Žralok spokojne plával popri lodi, ktorú si vôbec nevšímal. Kým bulvárne médiá riešili predčasný koniec sezóny, ktorá sa ešte ani poriadne nezačala, tie serióznejšie média sa venovali otázkam, či môže tento druh žraloka ublížiť človeku. Modľa morských biológov sú však obavy zbytočné. Aj keď je žralok veľký druhou najväčšou parybou na svete a dorastá do dĺžky desať metrov, živí sa výhradne planktónom. Rád sa sťahuje a stretnúť sa s ním môžeme v Stredozemnom mori, Atlantiku aj v Tichom oceáne.
