V celosvetovom rebríčku šťastia sme klesli o päť miest, aj tento rok sa darilo najmä európeskym krajinám. Prehľad ponúka Rado Tomeš:
Uviaznuté ryby zachraňuje kamera pod vodou
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V rebríčku šťastia opäť vedie Fínsko, Slovensko si pohoršilo z pôvodného 45. miesta na 50. priečku. Správa vychádza z celosvetového prieskumu, ktorý sa robil medzi rokmi 2022 až 2024. Na prvých priečkach tradične dominujú severské štáty. Fínsko sa lídrom v šťastí stalo vďaka rozsiahlym jazerám, peknej prírode a silnému systému sociálneho zabezpečenia. Susedné Česko zaznamenalo pokles o dve miesta – z 18. na 20. priečku. Rakúsko obsadilo 17., Poľsko 26. a Maďarsko 69. miesto. Šťastie obyvateľov je v správe posudzované na základe toho, ako sami vnímajú faktory ovplyvňujúce ich život. Medzi hlavné kritériá patrí dĺžka života, hrubý domáci produkt na obyvateľa, sociálna podpora, korupcia, postavenie komunít či sloboda v rozhodovaní.
V holandskom Utrechte nainštalovali na riečnu komoru zvonček, ktorý umožňuje ľuďom zachrániť uviaznutú rybu, keď sa na jar presúvajú do plytkých miest na neresenie. Funguje to jednoducho: kamera nainštalovaná pod vodou na zámku Weerdsluis v Utrechte posiela živé zábery na webovú stránku. Keď niekto, kto sleduje stránku, uvidí rybu, môže kliknúť na tlačidlo, ktoré odošle snímku prevádzkovateľom webu. Keď sa takto nazbiera dostatok rýb, zalarmujú pracovníka priehrady, ktorý plavebnú komoru otovrí, aby ryby úsekom mohli spokojne preplávali. Doteraz sa sladkovodné ryby, ako sú pleskáče, šťuky a ostrieže, na jar ukrývali za plavebnou komorou a stávali sa ľahkou korisťou pre dravce. Táto stránka funguje už piaty rok a prilákala milióny divákov z celého sveta, ktorým sa páčia pomalé relaxačné zábery v kombinácií s ekologickým aktivizmom.
Na britských plážach vlani vzrástlo množstvo plastového odpadu o takmer desatinu v porovnaní s rokom 2023. Uviedla to spoločnosť na ochranu morí Marine Conservation Society, ktorá brala do úvahy odpad vyzbieraný tisíckami dobrovoľníkov. 15 000 ľudí sa každý rok zapojí do čistenia pláží. Najprv odpad vyzbierajú a potom triedia, takže na „konci dňa“ majú kvalitné dáta. Najčastejšie sa na plážach vyskytujú plastové úlomky, nasledujú plastové obaly na jedno použitie a na britských plážach sa pomerne často vyskytujú aj šnúrky od topánok. Najväčším zdrojom odpadu, až okolo 46%, sú podľa spoločnosti domácnosti. Ide predovšetkým o odpad, ktorý sa do mora dostáva riekami alebo kanalizáciou. Medzi ďalšie zdroje patrí rybolov a lodná doprava. Prečo stúplo množstvo plastového odpadu medziročne až o 9 a pol percenta, zatiaľ nie je jasné.
