Ešte stále je zima, jar sa blíži a leto je v podstate v nedohľadne. Niektoré letoviská však začali postupne zverejňovať svoje nové „zákazy“. Do Alicante nás vezme Rado Tomeš:
Najvyšší posed na svete je možno čierna stavba
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Alicante určite nebude túto letnú sezónu miestom večierkov a ponocovania. Miestne úrady totiž schválili novú legislatívu, ktorá ovplyvní prevádzkovú dobu v niektorých reštauráciách, baroch a nočných kluboch. Od pondelka do štvrtka budú bary zatvárať pol hodiny po polnoci, do jednej hodiny rannej môžu mať otvorené v piatok, sobotu a večer pred štátnym sviatkom. Nočné kluby budú vo všedné dni otvorené do jednej hodiny rannej, cez víkend potom do 3:00. A obchody, ktoré boli otvorené non-stop, budú mať zatvorené od pol jednej do siedmej ráno a množstvo terás sa zredukuje na polovicu. Nariadenia sa týkajú dvoch zvyčajne preplnených destinácií – historickej časti mesta a plážovej oblasti Calle Castaños. Nariadenia vstúpia do platnosti už počas marca.
Pravdepodobne najväčší posed na svete si postavil 69-ročný poľovník Peter Masser v poľovníckom revíre uprostred štajerských lesov. Jeho drevená konštrukcia sa týči do výšky 29 metrov, zatiaľ čo bežné posedy mávajú niečo medzi štyrmi a piatimi metrami. Poľovník vysvetlil médiám, že kopcovitý terén si žiada výšku a na svoje dielo použil 16 kubíkov dreva, trvalo mu to 3 mesiace a pomáhalo mu pri tom päť pomocníkov a žeriav. Piliere majú 30 metrov a podpierajú celý posed, ktorý postavili bez statických výpočtov. Na vrchu konštrukcie je komôrka s rozmermi 2 krát 1,5 metra a stabilizujú ju oceľové laná. Kým dával tvorca najvyššieho posedu rozhovory pre médiá, miestny Krajský úrad už preveruje, či vôbec mohol takúto konštrukciu postaviť a odkázal staviteľovi, že v poľovníckom revíre nie je dovolené stavať len tak.
Grécko sa pustilo do boja so svojimi večnými študentmi a od septembra platí zákon, ktorý určuje časové limity pre vysokoškolské štúdium. Dlhodobých študentov v Grécku je vyše 300-tisíc, predstavujú neuveriteľných približne 40 % všetkých ľudí zapísaných na univerzitách. Študenti štvorročných programov majú po novom šesť rokov na získanie titulu, pri päťročných programoch je povolená dĺžka štúdia sedem rokov a pri šesťročných programoch je to osem rokov. Grécke univerzity evidujú ako študentov aj ľudí, ktorí sa zapísali na vysokú školu pred desaťročiami, a momentálne sú buď v pokročilom veku, alebo po smrti. Rekordérom je zrejme istý študent podnikateľskej univerzity v Aténach, ktorý na školu nastúpil v roku 1933.
