V Záhrebe otvorili Múzeum smiechu

Tak predsa len sa jednodňové vstupné do Benátok osvedčilo. Neznížilo síce počet turistov, zato skúšobná prevádzka utešene naplnila mestskú kasu. Podrobnosti ponúka Rado Tomeš:

EUROSKOP Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Minulý rok sa stali Benátky prvým mestom v Európe, ktoré vyberá od turistov jednodňové vstupné. Skúšobná prevádzka trvala len 29 dní v exponovaných obdobiach a za ten mestu zaroblila takmer dva a pol milióna eur. Radnica tento týždeň oznámila, že jednodňové vstupné stúpne z 5 na 10 eur a bude platiť až 54 dní.  Termíny začínajú súvislým blokom od 18. apríla do 4. mája a potom pokračujú každý piatok, sobotu a nedeľu od mája do konca júla. Rovnako ako doteraz bude poplatok platiť pre návštevníkov bez rezervácie ubytovania na noc v čase od 8.30 do 16.00 hod. Ak si rezervujete lístok štyri a viac dní vopred, vstupné vám znížia na polovicu. Minulý rok prišli do Benátok turisti zo 194 krajín, najpočetnejšie Američania, potom Nemci a Francúzi.

V Záhrebe otvorili pred pár dňami nové Múzeum smiechu. Hneď po vstupe prejdete turniketom, potom vás ofúkne obláčik bieleho dymu, ktorý by mal odfúknuť vaše starosti a hneď vás čaká obrovská práčka, niečo ako centrifúga života v štýle Willyho Wonka, spustíte sa po šmykľavke do bazéna plného bielych penových guličiek a môžete sa zabávať ďalej. V HaHaHouse sú desiatky atrakcií, na ktorých sa môžete zúčastniť, ale nemusíte. Okrem interaktívnej zábavy nájdete v múzeu aj expozíciu dejín humoru od staroveku až po súčasnosť a v rôznych štýloch. Keďže nie je nová atrakcia len pre deti, o organizované návštevy už prejavila záujem záhrebská psychiatrická liečebňa a nahlasujú sa aj školy a domovy dôchodcov.

Litovská Národná knižnica Martynas Mažvydas objavila inkunábulu  – vzácnu knihu vydanú predtým, než sa v Európe rozšírili tlačiarne. Novo identifikovanou inkunábulou je v latinčine písaná publikácia s názvom Komentáre k žalmom francúzskeho teológa Huga de Sancto Caro, ktorú vytlačili v Benátkach v roku 1496. Nález je o to vzácnejší, že litovské knižnice majú len šesť inkunábul vytlačených v slávnej benátskej tlačiarni bratov De Gregoriovcov. V knihe chýbajú štyri stránky na začiatku a sedem na konci a aj to je jeden z dôvodov, prečo trvalo tak dlho, kým sa ju podarilo identifikovať ako inkunábulu. Navyše má väzbu zo začiatku 20. storočia a na chrbte mätúci názov Liber Psalmorum. Ako sa kniha ocitla v Národnej litovskej knižnici nevedno, podľa pečiatky je pravdepodobné, že v minulosti patrila vilniuskému diecéznemu semináru.