Britské univerzity Oxford a Cambridge patria medzi najlepšie na svete. Pre turistov sa však rozhodli sprístupniť svoju, nie práve ukážkovú, minulosť. O nezvyčajnej exkurzii nám povie viac Rado Tomeš:
EUROSKOP - 04.11.2023
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Napriek rivalite majú Oxford a Cambridge jednu vec spoločnú. Ich história je prešpikovaná vykorisťovaním a povýšenectvom k ženám. Počas exkurzie sa návštevníci oboch prestížnych univerzít dozvedia, že ženy mohli študovať na Oxforde od roku 1870 ale na získanie titulu si museli počkať do roku 1920 - a aj potom mali zakázaný vstup do knižníc, aby nerozptyľovali mužov. Podobné to bolo v konkurenčnej Cambridge. Keď tam v roku 1880 prišli prvé študentky, bola vlajka spustenú na pol žrde a zamestnanci si nasadili na rukávy čiernu pásku. Návštevníci Oxfordu sa počas turistickej exkurzie zameranej na nepohodné informácie zastvujú aj pri soche Cecila Rhodesa, ktorá zdobí priečelie jednej z fakúlt. Rhodes bol veľký mecenáš Oxfordu, v južnej Afrike založil najúspešnejšiu diamantovú spoločnosti na svete. Bol prototypom kolonializmu a jeho bohatstvo išlo ruka v ruke s vykorisťovaním.
V belgickom regióne Valónsko bude možné po novom zdieľať rodinnú hrobku alebo vlastnú rakvu s domácim miláčikom. Má to však prísne pravidlá. V žiadnom prípade nebude možné zvieratko usmrtiť len preto, aby mohlo byť pochované so svojim pánom. Podľa pripravovanej legislatívy môžu byť v spoločnom hrobe len vtedy, ak zviera zomrelo skôr a bolo oficiálne spopolnené. Nový zákon uľahčí život najmä pohrebníctvam- na tie sa čqasto obracajú klenti s bizardnými požiadavkam. Napríklad jedna pani chcela aby ju pochovali s jej 20- imi mačkami, z ktorých 8 ešte žilo. Valónska vláda schválila novú vyhlášku najmä preto, aby sa zabránilo zmätkom pri organizáciách pohrebov a aby neboli rodiny príliš tlačené poslednou vôľou milovaných zosnulých. Nové pravidlá vstúpia do platnosti v októbri na budúci rok.
Vo Švajčiarsku riešil súd zaujímavý prípad. Muž z mesta Bazilej zažaloval zdravotnú poisťovňu za to, že mu odmietla preplatiť opravu zubnej korunky. O tú svoju prišiel, keď si uvaril ovsenú kašu s hroznom a pri jedení nešťastne zahryzol do jadierka. Poškodená zubná náhrada ho vyšla na 940 eur, účet poslal svojej poisťovni. Tá mu však nevyhovela, pretože chýbal dôkaz, ktorý skončil v žalúdku pacienta. Prípad sa dostal až pred súd, pretože muž argumentoval, že hroznové jadierka sú malé a tvrdé a ťažko teda mohol to jedno konkrétne vydolovať z úst. Ako dôkaz predložil ilustračné hroznové jadierko a manželkine svedectvo. Márne. Porota dospela k záveru, že potrebuje ako dôkaz práve to jedno konkrétne jadierko zodpovedné za poškodenú zubnú korunku. Jediné, čo súd sťažovateľovi odpustil boli súdne trovy.
