Hľadali v záhrade stratenú náušnicu a našli predmety z čias Vikingov. O vzrušujúcom náleze na pozemku jednej nórskej rodiny nám viac povie Rado Tomeš:
EUROSKOP - 08.10.2023 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Členovia rodiny Aasvikovcov si požičali detektor kovov, aby mohli nájsť v záhrade zlatú náušnicu, ktorú tam pod stromom stratila domáca pani. Namiesto náušnice našli dva predmety staré tisíc rokov. Ostrov Jomfruland leží pri juhovýchodnom pobreží Nórska a nález starobylej pracky a pohrebného predmetu bolo zaujímavým prekvapením aj pre tamojší pamiatkový ústav. Odborníci síce vedeli, že ostrov bol po stáročia osídlený, najstaršie stopy však siahali do stredoveku. Podľa rýchlej expertízy pochádzajú objavené nálezy z obdobia medzi rokmi 780 a 850 nášho letopočtu. V krátkom čase ide o druhý významný nález z čias Vikingov v Nórsku. Nedávno sa podaril amatérskemu archeológovi objav storočia, keď našiel síce malý, ale svojim obsahom výnimočný zlatý poklad z doby okolo roku 500.
Zamestnanec Inštitútu pre svetovú ekonomiku, klimatológ Gianluca Grimalda dostal minulý piatok od zamestnávateľa varovanie, že pokiaľ nebude v pondelok vo svojej kancelárii, príde o miesto. Problém je v tom, že Grimalda sa ešte tento týždeň nachádzal na jednom z ostrovov Papuy-Novej Guiney. Keďže klimatológ z ekologického presvedčenia odmieta lietadlá čakal tam na nákladnú loď, ktorou by sa vydal na spiatočnú cestu do Európy. Pol roka na Papuy-Novej Guiney skúmal vplyv klimatickej zmeny a globalizácie na miestne komunity. Cestu späť do nemeckého Kielu, dlhú 22 tisíc kilometrov, chce zdolať bez lietania, iba na lodiach, trajektoch, vlakoch a autobusoch. Takáto cesta mu podľa jeho vlastných odhadov síce zaberie dva mesiace, ale ušetrí 3,6 tony emisií oxidu uhličitého. Inštitút podľa oficiálneho vyhlásenia podporuje svojich zamestnancov, aby podnikali služobné cesty klimaticky prívetivým spôsobom, tento prípad však považuje za extrém.
Holandsko minulý týždeň zastavilo ťažbu v jednom z najväčších plynových polí v Európe a to aj napriek neistej situácii s plynom. Ťažba totiž spôsobovala zemetrasenia, ktoré otriasali príbytkami miestnych obyvateľov celé desaťročia a hrozilo, že tento stav sa bude len zhoršovať. Správu o zrušení ťažby síce úrady vydali ešte pred piatimi rokmi, vláda však nechala plynové pole v prevádzkovej pohotovosti kvôli celosvetovej energetickej kríze, ktorú zhoršila ruská okupácia Ukrajiny. Ku koncu ťažby plynu v Holandsku pomohla až minuloročná správa parlamentnej komisie, ktorá obvinila tamojšie úrady, že nevenovali takmer žiadnu pozornosť dlhodobým rizikám. Komisia vyzvala vládu, že teraz je jej morálnou povinnosťou ťažbu plyn stopnúť aj napriek tomu, že je to bohaté nálezisko. Počas takmer 60 ročnej prevádzky vyťažili plyn v hodnote 429 miliárd eur - z toho 85% išlo do štátnej kasy.
