V Nórsku túto stredu uviedli do prevádzky najväčšiu plávajúcu veternú elektráreň na svete. O jej výnimočnosti nám povie viac Rado Tomeš:
EUROSKOP - 26.08.2023 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Najväčšia plávajúca veterná elektráreň je unikátna nie len svojou veľkosťou, ale aj technológiami. Plávajúce veterné turbíny nie sú pevne ukotvené na morskom dne, namiesto toho sú namontované na plávajúcich betónových konštrukciách so spoločným kotviacim systémom. Veterná elektráreň Hywind Tampen má 11 plávajúcich turbín a prvú elektrinu vyrobila skúšobne už minulý rok v novembri. Jej výstavba stála 640 miliónov eur. S plánovaným celkovým výkonom 88 megawattov by mala pokryť približne tretinu spotreby elektrickej energie piatich ropných a plynových plošín v Severnom mori. Zaujímavé je aj ekologické hľadisko, najväčšia vodná elektráreň na svete ročne ušetrí 200.000 ton CO2.
Archeológovia objavili pozostatky najstaršieho jazerného mesta v Európe. Nachádza sa v Ochridskom jazere na hranici Albánska a Severného Macedónska, na pobreží malého polostrova Lin a je staršie ako jazerné mestá v talianskych Alpských jazerách, či v Severných Alpách. Výskum viedli archeológovia z Bernskej univerzity a vo svojich laboratóriách určili pomocou rádiokarbónovej metódy vek nedávno získaných vzoriek z jazera na šesť až päť tisíc osemsto rokov pred našim letopočtom. Vedecké analýzy a vykopávky potrvajú niekoľko rokov, už teraz však vedci odhadujú, že v jazernom meste mohlo žiť dvesto až päťsto ľudí. Každý zostup na dno jazera poskytuje cenné informácie pre rekonštrukciu architektúry mesta a živote jeho obyvateľov, ktorý mohli patriť medzi prvých ľudí, ktorí sa usadili v Európe.
Rekonštrukcia rodného domu nemeckého diktátora Adolfa Hitlera sa začne podľa plánu, 2. októbra. Oznámilo to rakúske ministerstvo vnútra. Po súdnom spore s pôvodným vlastníkom, ktorý sa vliekol roky, sa vláda rozhodla využiť dom v Braunau na policajnú stanicu so školiacim strediskom pre ľudské práva. Chátrajúcu budovu vyvlastnili už pred siadmimi rokmi, v snahe zabrániť tomu, aby sa z nej stala neonacistická svätyňa. Ozvali sa však aj kritické hlasy, režisér Guenter Schwaiger, ktorý uvedie koncom augusta dokumentárny film o celej budove tvrdí, že vláda vlastne len splnila diktátorovu túžbu, aby boli z jeho rodného domu kancelárie okresného súdu a vyzval vládu, aby svoje plány prehodnotila.
