Na starom hrade v Škótsku sa znenazdajky objavil obraz jedného z najvýznamnejších anglických krajinárov, Johna Constabla. A pritom ten obraz vôbec nebol ani schovaný, ani zapatrošený. Pokračuje Rado Tomeš:
EUROSKOP 13.08.2023
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na 800 ročnom hrade Craufurdland, v juhozápadnom Škótsku, žije majiteľ panstva Simon Craufurd so svojou ženou Adity. Starať sa o celý hrad a priľahlé hospodárstvo nie je lacný špás – len údržba objektu ich stojí ročne viac ako 100 tisíc eur. Odteraz sa im bude ľahšie dýchať, bude totiž aj na väčšie opravy! Obraz, ktorý desaťročia visel v krídle pre hostí mal až doposiaľ nulovú hodnotu. Pred desiatimi rokmi ho totiž odborníci vyhlásili za falzifikát diela významného krajinára Johna Constabla. Majiteľovi hradu to však nedalo a pátral ďalej. Po dlhých mesiacoch ďalších odborných analýz sa predsa len ukázalo, že obraz je originál slávneho krajinára. Dielo sa síce volá „Most cez Avon“, nedávne expertízy však odhalili, že na obraze je most cez Temžu. Jeho cenu odhadujú na 2 milióny 300 tisíc eur.
V Estónsku testujú prototyp robota, ktorý v budúcnosti zníži ekologickú záťaž ťažobného priemyslu. Robota, ktorý je desaťkrát menší ako bežné ťažobné zariadenia testujú v lome pri dedine Ubja, Robot je šetrný k životnému prostrediu - kope len na miestach, kde sa nachádzajú nerasty, pričom nevytvára hory odpadu. Pôdu narúša len v najmenšej možnej miere. Robot vykonáva selektívnu ťažbu - teda nevydoluje všetky nerasty ale sleduje žily v rude a ťaží len kov. Nenahradí pritom klasických baníkov, je totiž využiteľný práve na miestach na ktoré sa baníci nevedia dostať. Podľa estónskych inžinierov by sa tento prototyp robota mohol zamerať na ťažbu strategických nerastných surovín, ktoré Európa dováža z tretích krajín. Robot nenahradí baníkov, je totiž využiteľný práve tam, kam sa baníci nevedia dostať. Projekt financuje Európska únia, podieľajú sa na ňom aj technológovia z Fínska, Belgicka, Španielska a Rakúska. Prechod od prototypu k výrobe „robotického baníka“ potrvá štyri až šesť rokov.
Na gréckom ostrove Paros vzniklo hnutie „vzbura plážových uterákov“, ktoré bojuje proti nekontrolovanému prenájmu ležadiel a slnečníkov. Po plážach na celom ostrove ich nahusto rozmiestnili podnikatelia, hotelieri a majitelia plážových barov, ktorí si za slnečníky a ležadlá účtujú poplatky. Nie je nič výnimočné, že jedno luxusné ležadlo stojí aj 120 eur na deň. Slnečníky a ležadlá sú tak nahusto rozmiestnené, že si návštevník pláže s obyčajným uterákom a dekou nemá ani kam ľahnúť. Keď teda nemá prenajaté ležadlo, nemá ani prístup k moru. „Vzbura plážových uterákov“ si okamžite získala na sociálnych sieťach tisíce priaznivcov a podporovateľov. Podľa zákona sa v Grécku dá prenajať len 50% priestoru na pláži na súkromnú prevádzku, druhá polovica musí zostať verejná. To sa však na Parose nedodržiava. Vďaka mohutnej podpore domáceho obyvateľstva aj turistov už miestna samospráva prisľúbila, že si na problém posvieti.
