Umelá inteligencia CHatGPT spôsobil mierny chaos v zadávaní domácich úloh preto na viacerých školách zakázali jej používanie. V Litve sa však vydali opačným smerom. Rado Tomeš povie viac.
EUROSKOP
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Inštitút medzinárodných vzťahov a politológie je v Litve jedna z najkvalitnejších vysokých škôl. Od svojich študentov očakáva rozsiahly výskum a štúdium veľkého množstva kníh, aby vedeli argumentovať a analyzovať. Prednášajúci sa však začali obávať, že študenti sa budú stále viac spoliehať na umelú inteligenciu a tvrdú intelektuálnu prácu si zjednodušia. Akademický senát to napokon vyriešil tak, že od nového školského roka dovolí študentom používať umelú inteligenciu ale v inštitúte opäť zavedú ústne skúšky – tak budú mať istotu, že študenti téme rozumejú a sú schopní svoje seminárne práce aj obhájiť. Zvláštnu pozornosť chcú venovať aj záverečným prácam. Podobnou cestou sa vydá aj univerzita vo Vilniuse. Ostatné vysoké školy v krajine zatiaľ pracujú na interných smerniciach, ktoré upravujú alebo zakazujú používanie umelej inteligencie pri štúdiu.
Nie je to tak dávno, keď svet obletela správa o podrobnom preskúmaní DNA z vlasov hudobného génia Ludwiga van Beethovena. Jeho DNA odhalila infekciu hepatitídy B a predispozíciu k ochoreniam pečene a to bol, s najväčšou pravdepodobnosťou, dôvod jeho smrti. Tento štvrtok však americký podnikateľ Paul Kaufmann venoval fragmenty Beethovenovej lebky mestskej lekárskej univerzite vo Viedni. Časti skladateľovej lebky zdedil po predkoch, objavil ich v bankovom trezore rodinnej vily vo Francúzsku. 10 dobre zachovaných častí géniovej lebky teraz čaká na test pravosti. Jeho výsledky budú o šesť mesiacov. Ak sa skutočne potvrdí, že patria Beethovenovi, vedci už ohlásili ďalší podrobný výskum, ktorý sa bude snažiť prísť na príčinu jeho hluchoty. Samotný Ludwig van Beethoven si želal aby bola jeho choroba popísaná a diagnóza zverejnená.
Aj Estónsko sa zapája do projektov na upratanie vesmíru od satelitov, ktoré krúžia okolo Zeme. V observatóriu v Tarte vyvíjali desať rokov družicu ESTCube-2, na ktorej sa otestuje nová technológia odstránenia družíc po skončení ich misie z obežnej dráhy. Práce sa skončili, vývojári družicu s tromi jednotkami zbalili a presunuli ju do Česka, kde ju dôkladne otestujú. Ak všetko pôjde podľa plánu, v septembri ju vypustia na obežnú dráhu. Družica ESTCube-2 bude mať viacero úloh, tá najzásadnejšia je však testovanie, či je možné odstrániť inú družicu z obežnej dráhy tak, aby nevznikol ďalší vesmírny odpad. Aj malý úlomok nefunkčnej družice môže poškodiť a vyradiť z prevádzky iný satelit.
