Múzeum vo Františkových Lázních získalo zbierku kníh B. Němcovej

Múzeum vo Františkových Lázních získalo zbierku kníh B. Němcovej

Múzeum vo Františkových Lázních získalo unikátnu zbierku kníh Boženy Němcovej a dostalo sa k nej viac menej náhodou. Rado Tomeš nám povie viac:

EUROSKOP 23.07.2023 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Celá kolekcia vzácnej zbierky kníh českej spisovateľky Boženy Němcovej obsahuje knihy vydané za Rakúsko-Uhorska aj po vzniku samostatného Československa. Je to presne 184 vydaní románu Babička. Súkromná zbierka vznikala celé desaťročia a pôvodnú majiteľku k jej predaju donútil vysoký vek. S ponukou odkúpenia zbierky oslovila dáma z Plzeňska vedenie múzea sama. Mestské múzeum knihy zaeviduje a koncom roka predstaví návštevníkom tie najzaujímavejšie kúsky. Keďže patrila Božena Němcová medzi častých návštevníkov Františkových Lázní, mesto pripravuje ucelenú a reprezentatívnu výstavu historických vydaní románu Babička o tri roky -  na 180-te výročie príchodu českej spisovateľky do kúpeľného mesta.  

Britovi Noelovi Philipsovi sa podaril zaujímavý kúsok, počas 80-tich hodín obletel celú planétu a cestoval pri tom len nízko nákladovými aerolinkami. Štart aj cieľ bol americký Texas a počas cesty mu stačilo deväť letov siedmimi rôznymi spoločnosťami. Pred cestou si pritom stanovil päť základných pravidiel: letieť bude len nízkonákladovkami, bude sedieť výhradne v ekonomickej triede, musí navštíviť obidve pologule, žiadne spiatočné lety a časový limit 80 hodín. Zámer sa mu podaril, aj keď po prílete do Texasu mladý brit pripustil, že to bola nočná mora, preto že nízkonákladové letecké spoločnosti nie sú flexibilné pri riešení problémov. Pre istotu si pripravil tri rôzne spôsoby letov. 

V Estónsku chránia   doma vypestované jahody zaujímavým spôsobom a naozaj dôkladne. Keďže sú jahody vypestované v Estónsku drahšie ako dovezené a objavili sa podvodníci, ktorí nakupovali v zahraničí a potom ich označili za domáce, vláda spustila vývoj databázy. Miesto pôvodu jahôd sa dá určiť pomocou izotopov líšiacich sa podľa lokalít a práve tie ukážu, v akej oblasti boli jahody skutočne vypestované. Samozrejme, túto databázu vedia využiť len kontrolné orgány.  Je to však veľmi rýchla a presná pomôcka v boji proti falšovateľom pôvodu jahôd. Estónska databáza vznikala tri roky a nie je v Európe jediná. Používa ju aj Fínsko a Švédsko a to ešte viac uľahčuje aj odhalenie podvodníkov.

Autor: Barbara Štubňová; Foto: PIXABAY/LubosHouska

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame