Postaviť sa na štart bežeckých pretekov a ešte pred tým vyfasovať päsťou do oka? to nie je scéna z grotesky ale skutočný príbeh, ktorý teraz vyrozpráva Rado Tomeš:
EUROSKOP 03.07.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Neuveriteľný beh na 400 metrov odbehol tento týždeň francúzsky atlét, ktorého 20 minút pred štartom napadol neznámy útočník. Francúzsky atlét Wilfried Happio dostal od agresívneho návštevníka niekoľko rán päsťou - skončil so zakrvavenou tvárou a poraneným okom. Útok agresora bol cielený, na obranu športovca sa postavil jeho tréner, ktorý aj privolal políciu. Tá útočníka zatkla a prípad vyšetruje. Napriek zraneniam na tvári sa atlét Happio rozhodol preteky absolvovať. Na štart sa postavil s páskou cez oko, ktorú mu improvizovane držala čelenka. Stres pred pretekmi mu evidentne dobre padol lebo súťaž napokon vyhral a dokonca zabehol osobný rekord - 48,57 stotín sekundy. Francúzska atletická federácia podala na útočníka sťažnosť.
V Spojenom kráľovstve štrajkovali železničiari a spôsobili tak v niektorých mestách totálny kolaps dopravy. Nehovoriac o tom, že vo veľkých britských mestách sú dopravné zápchy v špičke bez ohľadu na to, či niekto z dopravy štrajkuje alebo nie. Brit George Bullard sa so situáciou vysporiadal po svojom – každé ráno si sadne do kajaku a pohodlne sa dostane do práce po prúde rieky Legg. Keďže je to nafukovací kajak, po vystúpení na breh ho vyfúkne a zbalí do batoha. Ľudia si na chlapíka, ktorý sa plaví po rieke v bielej košeli a kravate už zvykli. Tento spôsob dopravy v meste George odporúča každému, kto sa aspoň trochu vyzná vo vodáctve a má akú – takú kondíciu.
Čo sa stalo s mŕtvymi vojakmi v slávnej bitke pri Waterloo? Nuž - stalo sa z nich veľmi cenné hnojivo. Na Glasgowskej univerzite urobili zaujímavý výskum, ktorý vychádzal z dobových článkov uverejnených v 19-tom storočí. Písalo sa v nich, že ľudia robili nájazdy na bojové polia, mŕtvych oberali o cennosti vrátane zubov, z ktorých neskôr vyrábali protézy. Po nejakom čase, keď sa telá rozložili, prišli na rad kosti padlých vojakov. Ľudia ich pozbierali, pomleli na kostnú múčku a predávali ako žiadané hnojivo. Kostná múčka bola totiž bohatá na fosfor, po ktorom bol v 19. storočí veľký dopyt. Bojové pole pri Waterloo bolo naozaj cenným zdrojom fosforu – zahynulo tam 60 tisíc vojakov a asi 7 tisíc koní.
