V dedinke Mládzovo pocítili vojnu reálne, až keď vypuklo Slovenské národné povstanie.
Niekoľko chlapov dobrovoľne opustilo svoje domovy a do rodiny Paulíny a Martina Miadokovcov, ktorí mali šesť detí a žili aj so starou mamou, pribudla štvorčlenná židovská rodina. Prišli k nim ako Kováčovci. Mali deti Evku a Petra a pani Kováčová bola tehotná.
Miadokovci im dali k dispozícii jednu izbu, kde bola manželská posteľ, a tu všetci štyria spávali. Rodina Miadokovcov mala veľkú záhradu, a tak mali dostatok ovocia a zeleniny, aj nejaký dobytok, ale uživiť toľko ľudí nebolo jednoduché. Kováčovci vychádzali von, len keď nikto nebol nablízku. Dom na konci dediny pri cintoríne však poskytoval dostatočné súkromie.
Situácia sa zmenila na Vianoce, keď sa priblížil front. Na nový rok prišli do dediny nemeckí vojaci. Pán Kováč často mizol, bol v kontakte s partizánmi a pani Kováčová s deťmi sa pri návštevách Nemcov ukryli. Jedného dňa sa na ich dvoje objavili ruskí zajatci. Dvor plný nemeckých vojakov, ktorí im brali dobytok, dvaja zajatí... a tá noc bola pre rodinu vo svojom dome posledná.
Do ich domu udrela mína, všetci ukrytí v jednej izbe pod oknom čupeli, na jednej strane židovská rodina, na druhej matka so šiestimi deťmi a okno sa zosypalo, aj múr a spod neho sa vyťahovali pokrytí omietkou. Nikto nezahynul, ale otec dostal zásah do nohy. Vtedy zobrali batôžky a utekali do pivnice k mlynárovi. Tam už bolo plno, ale vmestili sa, hoci prišli dvanásti.
Keď sa nebojovalo, pani Miadoková, najstarší chlapec aj pani Kováčová z bunkra odchádzali pre veci, ktoré zostali v dome, aj kravičku nakŕmiť, aj starú mamu pozrieť. Vtedy to bolo pre pani Milicu najhoršie, lebo ostala ako najstaršia v bunkri sama so svojimi piatimi súrodencami a dvomi židovskými deťmi a zraneným otcom. Ten raz v takejto chvíli omdlel a Milica si myslela, že umiera. Chcela privolať pomoc, vybehla z bunkra a vtom do nej začali strieľať. Hodila sa na zem a priplazila naspäť do bunkra. Brat, ktorý sa medzitým vrátil tiež, išiel vyhľadať pomoc. Prišiel ruský lekár, ktorý otca ošetril, ale skonštatoval, že potrebuje operáciu, keďže v nohe ostali úlomky míny a dostáva otravu krvi. Tak ho na rebriňáku previezli cez frontové územie až do poľnej nemocnice v Maďarsku. Rodina nevedela, kde presne je, navyše sa rozšírilo, že umrel... Prešli do iného bunkra, ostatní obyvatelia Mládzova evakuovali do okolitých dedín, ktoré už boli oslobodené. Pán Kováč zmizol k partizánom a ženy s deťmi zostali samé. Rozhodli sa prejsť do susednej dediny.
Udalosti z obdobia druhej svetovej vojny rozpráva Milica Miadoková, ktorá mala v roku 1944 šesťnásť rokov.
Zo záchrancov utečenci
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
