Karolovi a Márii Sigmundovej sa na jar 1944 narodila v zbernom tábore vo Vyhniach dcérka Mirka.
Partizáni tábor na jeseň rozpustili a rodina sa vybrala najprv do Nového mesta nad Váhom. Odtiaľ museli čoskoro odísť, a tak sa vybrali na stredné Slovensko. Došli do Ľubietovej, tu si prenajali izbičku, ale po pár dňoch sa do dediny dostali Nemci, tak Sigmundovci utekali ďalej. Dostali sa nad Ľubietovú do stajní, kde bolo seno. Dieťatko plakalo, pani Sigmundová stratila mlieko. Niekto im poradil, že na Filadelfiovie majeri majú aj kozy, aj kravy, tam iste bude mlieko.
Zuzana Filadelfiová a jej manžel Pavel Filadelfi - Janekovie mali dve malé dcérky. Pavel bol často s partizánmi a aj vo svojom ovčinci a v neďalekom lese urobil dva bunkre. V nich sa ukrývali už dve židovské rodiny, ale prichýlili aj Sigmundovcov. Raz prišli na majer Nemci. Karol utiekol do lesa a Mária zostala s Mirkou s pani Zuzanou a jej dcérkami. Pohostili ich čerstvo upečeným chlebom s maslom. O týždeň však prišla na majer razia. Sused si totižto vypil a v krčme sa chválil, že má na majeri „židovský tábor". Najprv Nemci pochytali Židov na vedľajšom majeri a keď na tom Janekovie počuli streľbu, utiekli manželia Sigmundovci do bunkra v lese, ale Mirku nechali u pani Filadelfiovej. Nemci u nej nikoho nenašli, ale povedali, že sa ešte vrátia. Od strachu nedokázala ani petrolejku zapáliť, keď si nemecký dôstojník chcel v tmavej komore obzrieť zavesený kabát. Patril totižto Karolovi Sigmundovi... Keď Nemci odišli, vybrala sa rýchlo k sestre dole do dediny do Ľubietovej. Tu nechala Mirku. Víznerovci však mali dvoch malých chlapcov a k Pavlovi ako k obuvníkovi ľudia aj cez vojnu do domu chodievali. Každý v Ľubietovej vedel, že majú doma židovské dieťa...
Príbeh rozpráva Samuel Vízner z Brezna.
Vojnová sestrička
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
