Pivnica vykopaná do zeme, život bez svetla a dobrý človek Vincent Tököly, ktorý každý týždeň priniesol do viníc nad dedinou Jarok chlieb, mäso, šunku, klobásu a koláč. Tak sa zachránili Resslerovci z Michaloviec...
Alžbeta Chudáčiková z dediny Jarok pri Nitre mala 8 rokov, keď na ich dvere zaklopali dve dievčatá - Ráchel a Alica Resslerové. Bol október 1944. Resslerovci sa sem dostali po dlhých útrapách, keď od roku 1945 prežívali v Michalovciach odlúčenie detí od rodičov, neskôr vyhnutie sa deportáciám a rôzne útrapy, ktoré Alica, najstaršia dcéra, opísala v knihe Krič, dievčatko, krič.
V roku 1944 na jeseň žili v maličkom byte v Nitre. Po tom, ako dostali správu, že berú Židov, ukryli sa a podarilo sa im utiecť do lesa, až do Cabaj-Čápora. Tu platili akémusi sedliakovi, ale neskôr sa zase vydali ďalej, do dediny Jarok. Tu našli nad dedinou pivnice v „hajlochoch", teda akýchsi šopách. Pivnice boli vykopané do zeme. Ukrývali sa tam a dievčatá poslali do dediny po jedlo. Mali šťastie - narazili na rodinu Vincenta a Anny Tökölyovcov. Tí im začali nosiť do tej pivnice jedlo.
Raz do týždňa, v nedeľu zobral Vincent na plecia popolnicu a do nej vložil chlieb, bravčové mäso, šunku, klobásy, koláč - nosili mu aj mnohí ľudia z dediny, ktorí vedeli, že sa tam Židia ukrývajú. Medzi nimi aj miestny farár Štefan Gallo prispel vždy potravinami. Rodina tam žila aj ešte s troma mladými chlapcami v tme, špine, pretože v tej istej pivnici v jednom kúte si urobili miesto na potrebu. Raz sa išli podvečer v nedeľu prejsť a natrafili na gardistov. Malá Miriam /Agáta/ sa jednému z nich hodila okolo nohy a uprosila ho, že ona ešte nechce umrieť. Pustili ich... Strašné podmienky, Nemci nad pivnicou a streľba, sťahovanie z pivnice do pivnice a kde-tu aj teplý kúpeľ u Tökölyovcov, to bol život Resslerovcov až do konca marca 1945...
Autentické spomienky pani Alžbety Chudáčkovej a Karola Chudáčika, foto - archív pani Chudáčikovej.
Zachránení pod zemou
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
