Bola vraj veľmi pekná. Mala len šesť rokov, možno sedem, keď sa do nej zaľúbili dvaja desaťroční chlapci. Jeden ponúkol druhému gumipušku, ak sa jej vzdá. A Vladimír Oravský priznáva, že tejto ponuke podľahol.
Bola jeseň roku 1944, na stromoch na Králikoch plno jabĺk a tu, vysoko nad povstaleckou Banskou Bystricou, aspoň na niekoľko týždňov deti boli opäť deťmi. Behali po lúkach a tešili sa zo života.
V prenajatom domčeku a jednou izbičkou sa tiesnilo dve ženy s piatimi deťmi, ale vychádzali spolu dobre.
Eva bola dcéra Ernesta a Alžbety Moškovičovcov. Ernest bol právnik, advokát. S rodinou musel na jar 1944 z Vranova nad Topľou odísť a hoci prácu nájsť nebolo jednoduché, pomohol mu v Banskej Bystrici inžinier Ján Oravský. S manželkou Juditou mali vtedy už štyri deti, napriek nebezpečenstvu po návrate z Králikov židovskú rodinu Moškovičovcov ubytovali u seba doma.
Oni sa však po čase rozhodli, že odídu do Martina. Dcéru Evu zaviedli niekam na dedinu a manželia Moškovičovci jedno novembrové či decembrové ráno nasadli na vlak.
Pol hodinu po ich odchode prišla k Oravským Hlinkova garda. Pán Vladimír si dodnes pamätá, ako prehliadali celý dom. Pol hodina delila život od smrti...
Príbeh o statočnosti manželov Oravských rozpráva ich syn Vladimír.
Na fotke je rodina Oravská pár rokov po vojne, Vladimír Oravský.102101311005;Encyklopedia_spravodlivych;Vladimir_Oravsky Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
