„Ak ti nepomôže modranský Dérer, tak nikto,“ počuli mnohé židovské deti.
Do Modry ich priviedli príbuzní a farár Dérer ich ukryl v sirotinci alebo v internátnej škole. Všetko išlo hladko až do roku 1944, keď v jeden deň zabúchalo na dvere fary gestapo. Chceli zoznam židovských detí. Povedal, že žiadny nemá a gestapo odišlo. Avšak vedel, že sa onedlho vrátia, a tak poslal syna, aby upozornil sestru, ktorá pracovala v škole ako učiteľka. Tá si vyžiadala na „pomoc v kabinete“ z vyučovania práve židovské deti. Vysvetlila im, o čo ide a s bratom ich previedli do viníc. Gestapo tak v škole žiadne židovské deti nenašlo, avšak vojaci si všimli mená dievčat pri triedach a bolo jednoznačne jasné, ktoré sú židovské. Preto obsadili školu i okolie na tri dni aj s nákladnými autami. Niekoľko malých, asi 10-ročných dievčat po prebdenej noci v zime sa nadránom vracalo do internátu...
Udalosti vojny prerozprávané dcérou J. Dérera Emíliou Dérerovou.
Deti zo sirotinca a internátnej školy v Modre
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
