Volala sa Sidónia a čakala svojho milého Severína osem rokov. Narukoval do prvej svetovej vojny a po jej skončení sa ešte dlho nevracal, bol zajatý a musel slúžiť u nejakého gazdu v Rusku.
Zobrali sa, mali štyri deti a Severín pracoval v mydlárni, z ktorej potajomky v nohaviciach naspodu zviazaných vynášal mydlo. Cez víkend ho potom roznášal chudobným ľuďom v Šenkviciach. Z práce ho vyhodili. Sidónia mala tiež dobré srdce - navštevovala chorých ľudí, nosila im ovocie a rozprávala sa s nimi.
Keď prišla vojna, ich najstarší syn už chodil do Bratislavy, kde sa zozámil s pánom Leikertom.
V roku 1944, keď pánovi Leikertovi hrozila deportácia do koncentračného tábora, doviedol ho do Šenkvíc. Severín a Sidónia Pallovci ho ukryli vo svojom dome na niekoľko mesiacov.
Príbeh rozpráva ich vnuk Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa.
Severín a Sidónia
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
