Hovorí Vám niečo pojem Akcia Monaco?
Takto nazvala Štátna bezpečnosť v temných 50. rokoch jednu zo svojich najväčších akcií – a tá sa spája práve s Bratislavou. Na jej konci padli na Štátnom súde v Bratislave dva tresty smrti, ktoré boli v roku 1951 aj vykonané.
Na francúzskom konzuláte v tom čase pracovali aj viacerí ľudia, ktorí mali blízko k Demokratickej strane. A Štátnu bezpečnosť zaujímala najmä ich korešpondencia. Cez konzulát viacerí z nich písali na západ. Celý proces sa mal stať pre Štátnu bezpečnosť najmä zámienkou. Okolo ľudí, ktorí pracovali na francúzskom konzuláte aj bývalých členov Demokratickej strany, rozpútala peklo – tvrdé vyšetrovania a monsterproces.
Pred súd sa postavili viacerí členovia demokratického odboja z čias druhej svetovej vojny. Vinili ich zo založenia novej kontrašpionážnej skupiny a snahy o zrútenie komunistického režimu.
Padli dva tresty smrti a popravení boli Juraj Dlouhý a Vladimír Velecký.
Dlouhý písal pred popravou list francúzskemu veľvyslancovi a želal si, aby jeho deti mohli vycestovať do Francúzska. To sa nikdy nestalo, komunistická diktatúra ich šikanovala ďalej. Vladimíra Veleckého, ktorý bol osobným priateľom Tomáša Garrigue Masaryka a jednou z významných osobností protinacistického odboja, po dlhom mučení 8. novembra 1951 obesili v Justičnom paláci.
Na pohreb mohla prísť iba dcéra a hrob nemohol byť označený. Jeho manželku Máriu prepustili z väzenia o štyri roky neskôr, bolo to v roku 1955, zomrela tri týždne po prepustení.
Ďalší strávili roky v komunistických krimináloch. Doktor Karol Koch, ktorý stál na čele demokratického odboja počas druhej svetovej vojny, krátko po svojom prepustení emigroval do Kanady. Jeho stopa sa stráca.
Francúzsky konzulát v Bratislave bol v roku 1951 zrušený.
Všetko to, čo sa dialo, prebiehalo v réžii sovietskych poradcov.
„Bola to cieľavedomá likvidácia Demokratickej strany a demokraticky zmýšľajúcich ľudí na Slovensku,“ hovorí vynikajúci režišér Dušan Trančík. Ten dlhodobo vo svojej tvorbe vypĺňa biele miesta našej minulosti a nedávno natočil film Akcia Monaco. V archívnych záznamoch našiel aj meno svojho otca Martina Kvetka, jedného zo zakladateľov Demokratickej strany, ktorý musel pred prenasledovaním Štátnej bezpečnosti emigrovať.
Inšpiráciou mu bola kniha historika Jozefa Jablonického s názvom Podoby násilia, v ktorej ako prvý písal o Akcii Monaco. My sa budeme pýtať v našej relácii aj to, čo nám môže tento príbeh povedať aj dnes. Naše rozprávanie o Akcii Monaco s režisérom Dušanom Trančíkom budeme dopĺňať aj ukážkami z jeho filmu.
Akcia Monaco – príbeh z temných 50. rokov o likvidácii demokraticky zmýšľajúcich ľudí v réžii sovietskych poradcov Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: Film Akcia Monaco, Ústav pamäti národa – na archívnych foto popravení Juraj Dlouhý a Vladimír Velecký
Galéria
