Mal iba 38 rokov, keď sa postavil na čelo Slovenského národného povstania. Reč je o generálovi, vtedy ešte podplukovníkovi Jánovi Golianovi. Na rozdiel od Rudolfa Viesta, ktorý bol v tom čase jediným slovenským generálom a skúsenosti mal z frontov prvej svetovej vojny a neskôr aj formovania zahraničného vojska, vtedajší podplukovník Ján Golian bol ešte len na začiatku sľubne sa rozvíjajúcej kariéry. No hneď po rozbití Československa zapojil do domáceho odboja. Sám sa dostal na východný front aj medzi špičky odboja a to ho nakoniec priviedlo aj na čelo ozbrojeného odboja.
Hoci mal už vtedy mimoriadne ťažkú situáciu – len tri týždne pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Dva mesiace dokázali povstalci odolávať nemeckej presile. Dnes sa posledná stopa oboch generálov stráca v nacistickom zajateckom tábore Flossenburg. A hoci Ján Golian a Rudolf Viest zaplatili za svoju odvahu najvyššiu cenu, uznania sa skoro nedočkali. Pre nastupujúci komunistický režim sa stali zradcami a uväznili ich rodiny.
Prečo bolo po Rudolfovi Viestovi a Jánovi Golianovi desaťročia v našej pamäti biele miesto? Aké dôkazy zahladili nacisti a čo z ich pamiatky sa stratilo kvôli komunistom? A čo nám ich príbeh môže povedať dnes?
Aj o tom dnes budeme hovoriť s bývalým dlhoročným riaditeľom Múzea Slovenského národného povstania Stanislavom Mičevom, ktorý stál pri zrode prvého dokumentárneho filmu o Rudolfovi Viestovi a je tiež autorom námetu na dokumentárny film o Jánovi Golianovi, ktorý vzniká paradoxne až 80 rokov od konca druhej svetovej vojny. Prečo až tak neskoro?
O tom budeme hovoriť nielen s naším hosťom, no počuť budete v archívnom rozhovore aj manželku Jána Goliana Jarmilu Golianovú, s ktorou spájalo Stanislava Mičeva dlhoročné priateľstvo.
Posledné stopy po príbehu povstaleckého veliteľa, generála Jána Goliana Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
