Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu – 1.časť
Čo dnes vieme o obetiach justičných vrážd v komunistickom Československu?
Z politických dôvodov zavraždil u nás totalitný režim 232 ľudí.
Spomedzi nich poslal na smrť aj jedinú ženu - demokratickú političku, ktorá bojovala proti obom totalitám - Miladu Horákovú.
Práve nedávno sme si pripomenuli 75 rokov od jej justičnej vraždy. O príbehoch ľudí, ktorých kedysi komunistický režim poslal na smrť, však vieme veľmi málo.
Prvou obeťou justičných vrážd sa stal v komunistickom Československu rok po jeho nástupe 22-ročný Slavoj Šádek. Spolu s Miroslavom Chocom odpravili niekdajšieho agenta NKVD a vysokého komunistického funkcionára Augustína Šrama, ktorého spájali aj so smrťou Jana Masaryka.
Posledné slová, ktoré povedal pod šibenicou zneli: Nech žije slobodná Československá republika!
Najmladšou obeťou sa stal mladík Jaroslav Kysela, ktorý mal v čase popravy na Pankráci 18 rokov a osem mesiacov.
Jeho mama žiadala o milosť a neskôr aspoň o vydanie pozostatkov syna. Namiesto toho jej prišla faktúra na jeho pitvu a hrozbou, že ak nezaplatí, uvalia na ňu exekúciu.
Bola to jediná komunikácia komunistických úradov s jeho rodinou.
Najstaršou obeťou bol plukovník Josef Hruška, komunistický agent a konfident, ktorý sa mal infiltrovať do odbojových skupín ľudí, ktorí boli proti režimu. Dostal tak na popravisko niekoľkých ľudí a dostal sa tam aj on sám, lebo pre svojich pánov sa stal nepohodlným svedkom ich nekalých praktík. Bol obeťou a zároveň páchateľom.
Na popravisko dostal aj študentov právnickej fakulty Karla Bacílka a Borisa Kovaříčka, ktorí sa zapojili do boja už proti prvej totalite. Odvážny Karel Bacílek skrýval pre Kubiša jednu z bômb a neskôr prežil heydrichiádu, zavraždili ho až komunisti.
Otec Borisa Kovaříčka dostal po poprave syna infarkt a zomrel. Jeho mama, ktorá sa snažila očistiť synovo meno, sa jeho rehabilitácie dočkala. Keď prechádzala v roku 1968 po konaní, kde jej popraveného syna rehabilitovali, zo súdu, bola celkom rozrušená a zrazilo ju auto.
No a samozrejme treba dodať, že veľkú časť procesov, vrátane toho s hrdinami odboja ako boli Milada Horáková alebo Heliodor Píka, režírovali sovietski poradci, ktorí cielene likvidovali ľudí, ktorí mali odvahu bojovať za slobodu.
Približne 80% z ľudí, ktorých komunistický režim popravil, vyvíjali aktívnu činnosť proti tomuto režimu. Polovica z nich bojovala aj proti druhej totalite - tej nacistickej.
"Boli to ľudia ovplyvnení ideálmi prvej Československej republiky, ktorí nechceli byť proti neslobodnému režimu a nespravodlivosti nečinní," hovorí zostavovateľ novej monulmentálnej knihy s názvom Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu, vynikajúci český historik Petr Mallota.
So svojimi spoluautormi zrekonštruovali príbeh každej jednej z obetí - nielen z dostupných archívov, ale pátral aj po ich príbuzných, pozostalých a mnohým doručil po desaťročiach posledné listy, ktoré písali z cely smrti svojim blízkym. No a ich kniha si vyslúžila nedávno prestížnu Cenu Miroslava Ivanova za najlepšiu literatúru faktu.
V relácii, teda zatiaľ jej prvej časti, bude moderátorka hovoriť s Petrom Mallotom aj o tom
- aké boli príbehy ľudí, ktorých kedysi popravil z politických dôvodov komunistický režim a prečo ich dodnes nepoznáme
-akú úlohu v tom celom zohrali sovietski poradcovia
- v čom boli iné procesy s odbojármi proti režimu a komunistami, ktorí pomáhali roztočiť súkolie procesov a nakoniec sa sami stali ich obeťami
- aj čo nám ich odkaz môže povedať dnes
Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu – 1.časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto: Kniha Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu – Ústav pro studium totalitních režimu v Prahe
