Do vesmíru sa chystá ďalší prominentný turista. Tí skôr narodení si ho určite pamätajú ako organizátora slávnych koncertov Live Aid. Ako budete počuť v dnešnom Spektre, tentoraz ho zlákal vesmír...
Spevák a predovšetkým známy aktivista Bob Geldof oznámil, že poletí do vesmíru ako pasažier komerčného raketoplánu. Aby som to trochu upresnil - mal by poletieť do výšky, ktorá je dnes považovaná za hranicu vesmíru. Geldofa zlákali plány súkromnej spoločnosti Space Expedition Corporation, v skratke SXC, ktorá chce už na budúci rok začať s komerčnými letmi. Jedna letenka do dvojmiestneho raketoplánu Lynx X2 má stáť 100 000 dolárov. Štartovať sa bude z ostrova Curacaou v Karibskom mori. Raketoplán by mal vyletieť do výšky 100 kilometrov a potom sa vrátiť na Zem. Ak sa plány naplnia, Geldof sa stane prvým írskym, ale aj rockovým astronautom. Okrem neho si lístok zarezervoval napríklad aj známy diskdžokej Armin van Buuren.
Výskumníci z Adelaidskej univerzity vyvinuli software, ktorý na základe textu dokáže určite jeho autora. Analyzuje štýl, výskyt určitých slov, spôsob ich ukladania, stavbu viet a ďalšie prvky, ktoré sú u každého autora unikátne. Program testovali na Liste Hebrejom z biblického Nového zákona. Jeho autorstvo sa pripisuje apoštolovi Pavlovi, no už od tretieho storočia to mnohí učenci spochybňujú. Hovorí jeden z autorov programu, profesor Derek Abbott.
"Porovnávali sme ho s ostatnými textami Pavla, ale aj s textami iných autorov Nového zákona. Pridali sme aj list, ktorý sa do Biblie nedostal. Volá sa List Barnabášov. Urobili sme niečo ako test naslepo, pri ktorom sme List Hebrejom porovnali so všetkými týmito textami v pôvodnej gréčtine. Zistili sme, že Pavlov štýl bol najbližšie."
Výsledky analýzy nie sú stopercentné, ale to podľa vedcov môže mať na svedomí fakt, že apoštol Pavol napísal svoj list v aramejčine. Program tak mohli ovplyvniť výber slov Lukáša, ktorý text preložil do gréčtiny.
Obezitu zrejme majú do istej miery na svedomí baktérie, ktoré žijú v našich telách. Naznačuje to experiment vedcov z Harvardskej medicínskej školy. Našli ľudské dvojčatá, z ktorých bolo vždy jedno bolo štíhle, druhé obézne. Odobrali im baktérie z tráviaceho traktu, implantovali ich do tiel myší a sledovali, čo sa stane. Myši s baktériami z tučného dvojčaťa pribrali, myši s baktériami z chudého dvojčaťa zostali štíhle. Podľa vedcov je to doteraz najjasnejší dôkaz toho, že baktérie v tráviacom trakte sa podieľajú na vzniku obezity.
Spektrum Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
