Slovensko nebolo až do polovice roku 1944 takmer vôbec zasiahnuté priamymi vojnovými udalosťami, dokonca ani nejakým väčším leteckým bombardovaním. No situácia sa v posledných 9 mesiacoch vojny dramaticky zmenila a aj k nám prišiel ozbrojený konflikt so všetkým, čo prináša. Ako to prežívali obyvatelia? Odpoveď sa pokúsi hľadať Boris Koreň v ďalej časti nášho seriálu.
Obyvatelia Slovenska počas oslobodzovania Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
FOTO: Na archívnej snímke horiaca rafinéria Apollo po nálete. Americké letectvo 16. júna 1944 bombardovaním zničilo 80 percent závodu Apollo v Bratislave, pričom zahynulo 176 obyvateľov. Na útoku sa zúčastnilo 33 stíhačiek a 158 bombardérov, ktoré zhodili na závod, prístav a okolie 278 ton bômb. Ťažko poškodené boli technické zariadenia kľúčového významu, čo úplne ochromilo chod podniku. Škodu vyčíslili na 319 miliónov slovenských korún.
Apollo bola akciová spoločnosť založená roku 1895, ktorá v roku 1896 uviedla v Bratislave do prevádzky tzv. rafinériu Apollo alebo bratislavskú Apollku. Bola známou rafinériou minerálnych olejov a vyrábala benzín, petrolej, parafín, sviečky, vazelíny, asfalt, dokonca aj umelý ľad. Rafinérku, nachádzajúca sa pri dnešnom severnom nájazde na most Apollo, patrila v tom čase spoločnosti I.G. Farben. Zároveň s rafinériou postavili na dunajskom ramene prístav na vykladanie ropných člnov. V roku 1946 boli pozostatky závodu Apollo znárodnené a začlenené do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, ktorý bol roku 1949 premenovaný na národný podnik Slovnaft. Rafinéria ešte vyrábala do roku 1963, potom sa presťahovala do novej lokality za mestom vo Vlčom hrdle. (ARCHÍV TASR)
