Chemikálie v náplniach do domácich 3D tlačiarní

Z domácich 3D tlačiarní už nevychádzajú iba súčiastky, ale aj hračky, náramky či kuchynské pomôcky. České testy však ukázali, že nemusia byť bezpečné najmä pri dlhodobom kontakte s ľudským telom. Pokračuje Rado Tomeš:

Spektrum Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Niektoré plastové náplne do 3D tlačiarní môžu uvoľňovať látky, ktoré narúšajú fungovanie ľudských kožných buniek. Vedci z Karlovej univerzity v Plzni testovali 16 bežne predávaných náplní v laboratórnych podmienkach. Po týždni pri niektorých vzorkách kožné bunky horšie získavali energiu, menili tvar a boli poškodené. Najproblematickejšie boli niektoré mäkké pružné plasty a materiály označované ako PETG, polykarbonát a polypropylén. Výsledky však nedokazujú, že všetky náplne týchto typov sú škodlivé. Na výrobu náramkov, ortéz, detských hračiek či kuchynských pomôcok by sme mali podľa vedcov používať len materiál certifikovaný na kontakt s telom a potravinami.

V pravekom mori žil obojživelník, ktorý prekonal prekážku nezvládnuteľnú pre dnešné žaby a mloky, slanú vodu. Nový druh Gerrothorax maritimus opísali vedci z čínskeho Geologického múzea v Kuej-čou a Kalifornskej univerzity v Davise. Asi 75 centimetrov dlhý živočích žil pred 237 miliónmi rokov a mal sploštené telo pokryté kosteným pancierom. Ten ho chránil pred predátormi, držal pri morskom dne a zrejme obmedzoval prenikanie soli cez citlivú kožu. Chemické zloženie dvoch takmer úplných kostier zodpovedá vtedajšej morskej vode. Tvor teda v oceáne pravdepodobne vyrástol a nebol doň iba splavený. Vedci predpokladajú, že číhal na dne na menšie živočíchy a nasával ich svojou širokou tlamou.