Imunitné bunky sa neriadia iba chemickými signálmi. Vedci zistili, že vnímajú aj niečo, čo by sme si s imunitou veru nespájali. O výskume nám povie viac Rado Tomeš:
Imunitné bunky majú niečo ako hmat
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Aj imunitné bunky majú niečo ako hmat. Keď sa T-lymfocyt pohybuje tkanivom, vníma, či je jeho okolie mäkké alebo tuhé — podobne ako prst rozozná vankúš od dosky. Výskumníci z McGillovej univerzity vložili ľudské aj myšie T-bunky do mäkkých a tuhších kolagénových gélov. V tuhšom prostredí sa v nich častejšie aktivoval génový program typický pre pamäťové bunky, ktoré zostávajú po infekcii v tkanivách. Pri návrate pôvodcu nákazy môžu rýchlo zasiahnuť. Výsledok ukazuje, že odpor prostredia môže ovplyvniť, ako sa T-bunky zapájajú do obrany tela.
Rímska Hispánia bola genetickou križovatkou Stredomoria. S miestnymi iberského pôvodu sa medzi 1. a 8. storočím miešali cudzinci z východného Stredomoria aj zo severnej Afriky. Tím vedený Inštitútom evolučnej biológie CSIC-UPF v Barcelone sa podujal zistiť, kto všetko priložil ruku k dielu. Skúmal DNA 243 ľudí pochovaných na 31 miestach medzi prvým a ôsmym storočím. Analýza ukázala, že okolo 5. storočia prišli ešte Svébi, Alani a Vizigóti a priniesli aj stopy strednej a severnej Európy, no miestne obyvateľstvo nevytlačili. Nie je to presný rodokmeň dnešných Španielov, štúdia skôr ukazuje, ako sa v dávnej Hispánii stretli miestne, stredomorské a európske korene.
