Vedci potvrdili to, čo sa hovorieva už dávno: najlepšie sa vyspíme v tichej, tmavej a chladnej miestnosti. Dĺžka spánku pritom neprezradí všetko o jeho kvalite. Detaily má Rado Tomeš:
Najlepšie sa spí v tme, tichu a chlade
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tichá, tmavá a neprekúrená miestnosť skutočne súvisí s kvalitnejším spánkom. Vedci z Pensylvánskej štátnej univerzity sledovali 372 mladých dospelých s priemerným vekom 22 rokov. Počas dvoch týždňov každé ráno uviedli, či ich v noci rušilo svetlo, hluk alebo nevhodná teplota. Zároveň nosili na zápästí snímače, ktoré zaznamenávali, kedy zaspali, ako dlho bdeli a koľko času skutočne prespali. Vedci potom odpovede účastníkov porovnali s údajmi zo snímačov. Príliš svetlá izba súvisela s neskorším zaspávaním a dlhším nočným bdením, teplo a hluk s horšou kvalitou spánku. Celková dĺžka spánku sa pritom výrazne nemenila. Výsledky zverejnil časopis Sleep Health.
Tridsaťročný experiment v austrálskom lese priniesol zaujímavý výsledok. Vedci z Melbournskej univerzity skúmali porasty horského eukalyptu, ktoré lesníci koncom osemdesiatych rokov preriedili rôznym spôsobom. Na najsilnejšie preriedených plochách zostalo menej stromov, mali však viac svetla, vody a priestoru na rast. Najväčšie z nich mali približne o pätinu hrubšie kmene než stromy v nepreriedenom lese. Rýchly rast im umožnil zachytiť zo vzduchu a uložiť vo svojich kmeňoch prekvapivo veľa oxidu uhličitého. Po tridsiatich rokoch ho preriedený les zadržiaval rovnako alebo aj viac než nepreriedené porasty. Veľké stromy navyše postupne vytvárajú dutiny, ktoré poskytujú úkryt lesným živočíchom.
