Robotická ruka sa naučila chodiť po vlastných prstoch. Prejde cez trávu, štrk aj kovový rošt a po páde sa dokáže sama postaviť.
Ako Vec z Adamsovcov
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výskumníci zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu naučili robotickú ruku samostatne chodiť. Bežnú päťprstú ruku vybavili batériou, senzormi a malým počítačom a pohyb ju naučili v simulátore. Robot potom zvládol štrnásť vnútorných aj vonkajších povrchov vrátane trávy, štrku, asfaltu a kovového roštu. Keď ho vedci položili na bok, v 21 z 25 pokusov sa dokázal sám postaviť na prsty. Ruka vie tiež stláčať klávesy a posúvať predmety na určené miesto. Väčší robot by ju raz mohol položiť pred úzky alebo nebezpečný priestor, do ktorého sa celé rameno nedostane. Zatiaľ však ide o prototyp opísaný v odbornom rukopise, ktorý ešte neprešiel recenzným konaním.
Vlastná skúsenosť môže pri hodnotení ľudí prevážiť nad ich všeobecnou povesťou. Ukázali to dva pokusy japonskej Univerzity Riššó s viac než 2 500 účastníkmi. Tí čítali príbehy o človeku, ktorý niekoho požiadal o pomoc. Úlohu v príbehu mali aj oni a mali sa do nej vžiť. Vedeli, akú má žiadateľ povesť a či im osobne v príbehu predtým pomohol alebo ich odmietol. Potom hodnotili aj postavu, ktorá mu pomoc poskytla alebo odoprela. A výsledok? Pri hodnotení odmietnutej pomoci sa riadime najmä vlastnou skúsenosťou. Ak žiadateľ predtým pomohol nám, jeho odmietnutie odsudzujeme. Ak nám pomoc odmietol, neskoršie odmietnutie voči nemu chápeme, ale ani vtedy to neschvaľujeme.
