Špeciálny simulátor napodobňuje podmienky na mladej Zemi a vedci v ňom skúšajú zistiť, ako sa z neživej chémie mohli zrodiť prvé zárodky života. O pozoruhodnom výskume nám povie viac Rado Tomeš:
Simulátor života na ranej Zemi
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z McMasterovej univerzity v Kanade skúmajú vznik života pomocou jedinečného planetárneho simulátora. Zariadenie dokáže meniť teplotu, tlak, zloženie atmosféry aj intenzitu žiarenia a napodobniť striedanie mokrých a suchých období. Vedci v ňom vytvárajú možné podmienky na mladej Zemi a sledujú, ako sa správajú základné stavebné látky života. Pri jednom z pokusov sa molekuly spojili do reťazcov podobných ribonukleovej kyseline, ktoré mali približne sto článkov. Vzniknuté reťazce však obsahovali chyby a nedokázali uchovávať informácie, alebo sa rozmnožovať. Simulátor teda nevytvoril život, ale umožňuje overovať, ktoré cesty k jeho vzniku mohli byť reálne.
Na dne severovýchodného Atlantiku sa rozpadávajú sudy s rádioaktívnym odpadom, ktorý tam európske krajiny vyhadzovali v druhej polovici dvadsiateho storočia. Celkovo skončilo v oceáne približne dvestotisíc sudov s viac než stopäťdesiattisíc tonami odpadu. Výprava vedená francúzskym Národným centrom pre vedecký výskum uskutočnila vyše dvadsať ponorov do hĺbky okolo 4 700 metrov. Vedci videli skorodované nádoby aj materiál uniknutý na morské dno. V ich blízkosti namerali rádioaktivitu vyššiu než prirodzené pozadie, zatiaľ však zostala nízka. Odobrali preto vodu, usadeniny aj živočíchy a skúmajú, či sa rádioaktívne látky dostávajú do hlbokomorského ekosystému.
