Miniatúrny dron dostal hmatové fúzy podľa vzoru potkanov, vďaka ktorým sa dokáže orientovať pri stene aj v úplnej tme. Podrobnosti má Rado Tomeš:
Dron vylepšený potkaními fúzami
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Technickej univerzity v Delfte vybavili prototyp malého dronu pružnými hmatovými fúzmi. Dva dvadsaťcentimetrové výbežky z ľahkej zliatiny reagujú na dotyk s prekážkou podobne ako fúzy potkana. Senzory merajú ich ohnutie a dron z údajov vypočíta polohu steny s milimetrovou presnosťou. Dokáže sa jej vyhnúť, sledovať jej obrys a vytvárať mapu okolia aj v úplnej tme. Systém fungoval tiež pri priehľadných a pohybujúcich sa povrchoch, s ktorými mávajú optické kamery problémy. Celý prístroj váži približne 44 gramov a potrebný program sa zmestí do jeho palubnej pamäte. Technológia by mohla pomôcť pri prehľadávaní zadymených alebo zrútených budov.
Rozprávanie pri ohni mohlo prispieť k tomu, že hovorená reč postupne získala prevahu nad gestami. Túto hypotézu predstavili antropológovia zo škótskej Univerzity v St Andrews a americkej Dartmouth College. Podľa nich sa naši predkovia cez deň dorozumievali najmä praktickými gestami. Oheň im však predĺžil spoločný čas aj po zotmení, keď bolo pohyby rúk a výrazy tváre horšie vidieť. Zvuky a slová preto mohli byť pri večernom rozprávaní užitočnejšie. Najstaršie stopy pravidelného používania ohňa môžu mať až 1,8 milióna rokov. Hypotézu však nemožno priamo dokázať, pretože hovorená reč po sebe nezanecháva skameneliny.
