Rado Tomeš nám dnes povie o nezvyčajnom experimente. Zakopaná bavlnená bielizeň odhalila, kde je pôda najživšia.
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Švajčiarski vedci využili bavlnenú spodnú bielizeň na porovnanie biologickej aktivity pôdy. Tisíc dobrovoľníkov zakopalo na približne tisícke miest vyše dvetisíc kusov bielizne a 12-tisíc čajových vrecúšok. Po dvoch mesiacoch ich vykopali a poslali do laboratória. Najrýchlejšie sa bavlna rozkladala v súkromných záhradách, kde z nej ubudlo priemerne 58 %. V trávnikoch to bolo iba približne 40 %. Čím aktívnejšie sú baktérie, huby a ďalšie pôdne organizmy, tým rýchlejšie bavlnu rozložia. Rýchly rozklad však nemusí vždy znamenať dokonale zdravú pôdu; v niektorých záhradách súvisel aj s nadmerným hnojením. Výskum viedli Univerzita v Zürichu a poľnohospodárske centrum Agroscope.
Najcitlivejší detektor temnej hmoty zachytil jednu časticovú zrážku, ktorú vedci zatiaľ nevedia vysvetliť. Zariadenie LUX-ZEPLIN pracuje približne kilometer a pol pod zemou v bývalej zlatej bani v americkej Južnej Dakote. Hlboké podzemie ho chráni pred kozmickým žiarením a nádrž s kvapalným xenónom zaznamenáva aj mimoriadne vzácne časticové reakcie. Nezvyčajný signál objavili pri novej analýze 220 dní meraní. Mohla ho vytvoriť hypotetická častica temnej hmoty nazývaná WIMP. Stále však môže ísť o vzácnu reakciu bežnej častice, neznámy jav v detektore alebo štatistickú náhodu. Vedci preto nehovoria o objave temnej hmoty. Rozhodnú až ďalšie merania a prípadné podobné signály.
