So šimpanzmi toho máme veľa spoločného, najnovšie aj záľubu v ligotavých kryštáloch. Detaily má Rado Tomeš:
Aj šimpanzom sa páčia kryštály
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Španielski vedci z Medzinárodného fyzikálneho centra v San Sebastiáne urobili zaujímavý pokus. Deviatim šimpanzom z dvoch rôznych skupín ponúkli kryštály aj obyčajné kamene. Zvieratá si kryštály vyberali častejšie, otáčali ich, dvíhali k očiam a pozorovali cez ne okolie. Menšie kúsky kremeňa dokázali rýchlo nájsť aj medzi množstvom kamienkov. Jedna samica dokonca oddelila rozličné druhy kryštálov od obyčajných kameňov. Vedci predpokladajú, že zvieratá upútala najmä priehľadnosť a pravidelné geometrické tvary. Podobná zvedavosť by mohla vysvetliť, prečo zbierali kryštály aj dávni ľudia, hoci z nich nevyrábali nástroje.
Výskumníci z Pensylvánskej štátnej univerzity spojili krátke reťazce DNA a nanočastice striebra s tenkou vrstvou polovodiča. Vznikol tak memristor, súčiastka, ktorá si pamätá predchádzajúci elektrický stav a zároveň môže informácie ukladať aj spracúvať. Laboratórne zariadenie pracovalo pri napätí nižšom ako desatina voltu. Podľa vedcov môže spotrebovať približne stokrát menej energie než bežné pamäťové technológie, s ktorými ho porovnávali. Uchovaný stav vydržal viac ako šesť týždňov a súčiastka zvládla tisíc skúšobných cyklov. Nejde však o ukladanie súborov priamo do genetického kódu DNA, ale o využitie jej vlastností v elektronickej súčiastke. Výsledky zverejnil časopis Advanced Functional Materials.
