Za prirodzene väčšími svalmi niektorých ľudí môže byť dedičstvo po neandertálcoch. Pokračuje Rado Tomeš:
Svalové neandertálske dedičstvo
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Niektorí ľudia zdedili po neandertálcoch genetický variant spojený s väčším množstvom svalovej hmoty. Medzinárodný tím vedený vedcami z Karolínskeho inštitútu vo Švédsku a Inštitútu Maxa Plancka analyzoval údaje viac ako milióna ľudí. Nositelia neandertálskej verzie receptora rastového hormónu mali v priemere o 271 gramov viac svalovej hmoty a boli približne o tri milimetre vyšší. Rozdiel sa prejavil najmä na trupe, potom na rukách a nohách. Vedci účinok preverili aj na bunkách v laboratóriu. Variant sa vyskytuje asi u pätiny obyvateľov južnej Ázie a u 15 percent ľudí vo východnej Ázii, v Európe je vzácnejší. Jeho účinok je však malý a ani neandertálske dedičstvo nenahradí pohyb a cvičenie.
Piesok a štrk sa z mnohých riek ťažia rýchlejšie, než ich dokáže príroda dopĺňať. Upozornili na to vedci z Nanyangskej technologickej univerzity v Singapure, ktorí vyhodnotili 411 výskumov z celého sveta. Tam, kde mali spoľahlivé merania, ťažba často niekoľkonásobne prekračovala prirodzený prísun nového materiálu. Odstraňovanie piesku prehlbuje riečne korytá, narúša brehy a môže znižovať hladinu podzemnej vody. V prímorských oblastiach zároveň umožňuje slanej vode prenikať ďalej do riečnych delt. Vedci preto odporúčajú ťažbu presnejšie sledovať a jej povolené množstvo určovať podľa toho, koľko sedimentu dokáže konkrétna rieka prirodzene nahradiť.
