Turínske plátno vedci skúmajú už celé desaťročia, teraz sa však naň pozreli ako na veľký archív DNA. Namiesto odpovede na otázku o jeho pravosti našli stopy ľudí, rastlín, zvierat aj mikroorganizmov. Viac nám povie Rado Tomeš:
Turínske plátno opäť pod mikroskopmi
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Medzinárodný tím vedený vedcami z univerzít v Padove a Pavii analyzoval pomocou moderného metagenomického sekvenovania vzorky, ktoré odobrali z Turínskeho plátna ešte v roku 1978. Našli niekoľko línií ľudskej mitochondriálnej DNA, veľká časť z nich však pochádzala od ľudí, ktorí prišli s plátnom do kontaktu. Zachytili aj DNA baktérií ľudskej kože, mikroorganizmov prispôsobených slanému prostrediu, plesní, ale tiež genetické stopy pšenice, zeleniny, arašidov, ale aj rôznych hospodárskych zvierat od ošípaných po mačky. Výsledky zverejnené v časopise Scientific Reports nepotvrdzujú vek ani pravosť relikvie. Ukazujú skôr to, v akom množstve prostredí sa plátno nachádzalo a koľko biologických stôp sa na ňom počas stáročí nahromadilo.
Tím vedcov pod záštitou Beninského inštitútu pre výskum rybolovu a oceánov sa vydal k pobrežiu Beninu preskúmať koralový útes, ktorý od 60. rokov považovali za mŕtvy. Jeho polohu hľadali niekoľko dní pomocou sonaru a potom k nemu vyslali diaľkovo ovládanú miniponorku. Namiesto podmorského cintorína objavili v hĺbke približne 54 metrov živé koraly a medzi nimi húfy rýb. Zábery odhalili najmenej osem typov koralov a osem druhov rýb. Podľa vedcov ide o prvý potvrdený živý koralový ekosystém s obmedzeným prístupom ku svetlu na kontinentálnom šelfe Guinejského zálivu. Zatiaľ preskúmali iba malú časť oblasti a neodobrali žiadne vzorky, takže ešte nie je jasné, či sa útes po desaťročiach obnovil, alebo ho prvá expedícia iba objavila.
