Keď sa oteplí, žubrienky zmenia nielen rýchlosť svojho vývoja, ale aj jedálny lístok. Ako nám však povie Rado Tomeš, viac rastlinnej potravy im ale na zvládnutie vysokých teplôt nestačí.
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Medzinárodný tím vedcov pod záštitou Univerzity Kráľovnej Mary v Londýne skúmal žubrienky ropuchy Bufo spinosus pri rôznych teplotách a s rozdielnou ponukou potravy. Pri nižšej teplote uprednostňovali živočíšnu stravu, s otepľovaním vody viac rastlinnú a vo väčšom množstve. Ani táto zmena im však nedokázala nahradiť energiu spotrebovanú na rýchlejší vývoj. Pri 20 stupňoch Celzia dokončili larválne obdobie približne za 30 dní, pri 12 stupňoch im trvalo až 177 dní. Rýchlejšie vyvinuté ropuchy však boli menšie a v horšej telesnej kondícii. Výskum ukazuje, že žubrienky sa dokážu otepľovaniu čiastočne prispôsobiť, ich možnosti však majú svoje hranice.
Archeológovia z Autonómnej univerzity v Barcelone odkryli v skalnom previse Coves del Fem vzácne vrstvy z obdobia posledných lovcov a prvých roľníkov. V mladšej vrstve našli ohniská a osem jám, ktoré pôvodne slúžili na skladovanie zásob. Pod nimi sa zachovali dve staršie vrstvy s ďalšími ohniskami a pozostatkami lovcov a zberačov. Lokalita dokumentuje takmer nepretržité osídlenie približne od roku 6000 do roku 4500 pred naším letopočtom. Vedci tak môžu na jednom mieste porovnať stravu a spôsob života posledných lovcov s prvými komunitami, ktoré už pestovali plodiny a chovali zvieratá. Nálezy ešte čaká podrobná analýza.
