Vyzerá to tak, že rozdiel medzi ľuďmi, ktorí ponocujú a tými, ktorí vstávajú skoro ráno je výraznejší, ako sa predpokladalo. Detaily nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Novozélandskí vedci sledovali skupinu žien v Aucklande. Ženy v kategórii „Nočná sova“ prijímali počas dňa menej energie a menej mikroživín ako ženy v skupine „ranné vtáča“. Zato večer a v noci to dobehli. Mali viac telesného tuku a vyššie riziko vzniku obezity. V strednej skupine boli ženy, ktoré išli spať o desiatej večer a vstávali o ôsmej. Zo všetkých troch skupín dosiahli nočné sovy horšie zdravotné parametre ako stredná skupina a ranné vtáčatá aj napriek tomu, že všetky tri skupiny prijímali podobné množstvo kalórií a mikroživín.
Starovekí Rimania používali betón, ktorý na niektorých budovách drží dodnes vďaka chemickej reakcii medzi sopečným popolom a vápnom. V najnovšej štúdii vedci preskúmali betón z dna latríny luxusného sídla cisára Hadriána. Použili 3D röntgenové snímky, skúmali ho pomocou výkonných elektrónových mikroskopov a celého radu testov, čo im umožnilo preštudovať ho doslova po nanometroch. Zistili, že tým hlavným minerálom, ktorý betón spája a doslova regeneruje je kalcit, ktorý vznikol pomalou reakciou medzi vápnom, vlhkosťou a oxidom uhličitým vo vzduchu. Ako táto minerálna sieť rástla, postupne vypĺňala v betóne póry a trhliny a zvýšila jeho hustotu tak, že ho nič nemohlo degradovať.
