Prašné prostredie nie je Európe úplne prirodzené a vyzerá to tak, že prachu bude u nás stále viac. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Podľa novej štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Nature, Európa sa stále viac plní prachom. Týka sa to najmä južnej časti a Stredomoria. Obidva hlavné dôvody súvisia s klimatickou zmenou. Mení sa cirkulácia v atmosfére a v Severnej Afrike sa mení úrodná pôda na púšť a práve odtiaľ sa dostáva prach do Európy. Vedci pracovali s dátami od vyše stovky európskych staníc, ktoré poskytli merania za roky 2012 až 2021. Vlny púštneho prachu narúšajú napríklad leteckú dopravu, ale predovšetkým, majú nepriaznivé dopady na zdravie. Zhoršenie astmy, častejšia potratovosť a šírenie baktérií a vírusov vďaka zrnkám migrujúceho prachu, ktoré to umožňujú.
Experiment v kanadskej Cambridge Bay potvrdil, že čerpanie morskej vody na ľad v zime funguje. Na takéto jednoduché geoinžinierstvo sa zamerali vedci z Washingtonskej univerzity. Minulý rok dokončili experiment, v ktorom počas zimy ponornými čerpadlami s minimálnou spotrebou elektriny zaliali ľadovú plochu do výšky 20-tich centimetrov. Na konci zimy bol ľad na experimentálnych plochách vyšší o 32 centimetrov, ako na kontrolných. Podľa výsledkov štúdie, na menších plochách sa takto dá zvýšiť nie len hrúbka ľadu ale aj jeho odrazivosť, čo mu umožní dlhšie sa udržať. Na pokrytie ľadom celej Antarktídy by však vedci potrebovali asi sto miliónov takých ponorných čerpadiel.
