Čmeliaky sú v prírode viac ohrozené ťažkými kovmi ako včely a nie je to preto, že by boli citlivejšie, skôr naopak. Rado Tomeš nám povie viac:
102607160738;Spektrum_stvrtok_16_07
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Univerzity v Cambridge porovnali včely medonosné a čmeliaky s cieľom zistiť ich zaťaženie kovmi. Pomocou peľových pascí získavali peľ a následne analyzovali aj telá dospelých jedincov. Merali obsah arzénu, kadmia, chrómu, kobaltu, olova a cínu. Peľ zozbieraný čmeliakmi obsahoval pri väčšine sledovaných prvkov približne dvoj- až sedemnásobne vyššie koncentrácie než peľ včiel a v ich telách sa zároveň nachádzalo približne trikrát viac toxických kovov. Aj keď zbierali peľ v tej istej oblasti. Koncentrácie nie sú okamžite smrteľné, poškodzujú však orientáciu, učenie a rozmnožovanie. Keďže majú čmeliaky menšie kolónie, je pre nich strata robotníc obzvlášť závažná. Toxické kovy sa pritom môžu dostať aj do zdanlivo čistej krajiny vzduchom aj z hnojív.
Medzinárodný astronomický tím identifikoval 31 kvazarov z raného obdobia vývoja vesmíru. Dva z nich sú podľa vedcov najstaršími známymi objektmi svojho druhu, boli pozorované vo svetle, ktoré vzniklo v čase, keď mal vesmír približne 670 miliónov rokov. Kvazar je mimoriadne jasné jadro galaxie, ktorého energiu vytvára hmota padajúca do supermasívnej čiernej diery. Na ich existencii je prekvapujúce najmä to, že čierne diery v ich centrách stihli za pomerne krátky čas narásť na miliardy hmotností Slnka. Nový súbor kvazarov poskytne vedcom podstatne väčšiu vzorku na testovanie modelov vzniku prvých galaxií a čiernych dier.
